Ponorky v Neulengbachu, rok 2001

Špecializované zrazy piaznivcov ponoriek, o ktorých sa môžete dočítať na internete, sú vecšinou pre našincov však vzdialené, výlety do Nebrasky alebo na Floridu nepatria predsa iba k bežným. 29. a 30. septembra 2001 sa ale jedno z menších stretnutrí uskutocnilo takmer „za humnami“, v rakúskom Neulengbachu kúsok na západ od Viedne.
V okolí Neulengbachu je pravdepodobne „národným športom“ pestovanie krásných a mohutných živých plotov, které miestami pripomínajú skôr cínsku stenu obklopujúcu skoro každý rodinný dom. To upúta už pri ceste.
Vlastným miestom stretnutia sa stalo prírodné kúpalisko s hlavným dvdsatpätmetrovým bazénom a dalším menším pre deti, vybaveným tiež šmyklavkou. Pred areálom, ktorého súčasťou sú aj ubytovacie chatky, bola k dispozícíí parkovacia plocha pre asi 70 áut. Vstup na akciu bol pre záujemcov zdarma (!), samozrejmostou bolo aj zaistenie ozvučenia, sociálneho zázemia a občerstvenia za symbolické ceny (dokonca prijatelné aj z našeho pohladu).
Bazén bol po obvode v šírke cez dva metre lemovaný gumovým chodníkom, který príjemne zmäkčoval chôdzu a prakticky vylučoval možnost pošmyknutia. Popri jednej strane bazénu sa tiahla stupňovitá terasa, na ktorej sa dobre sedelo aj ležalo. Spodné stupne slúžily pre vystavenie prítomných modelov, z horných bolo velmi dobre vidieť na dianie vo vode. Pohlad z nadhladu je najmä u ponoriek velmi dôležitý.
Hlavný „suchý dok“ sa nachádzal popri jednej z kratších strán bazénu a predstavoval plochu asi 10 x 10 metrov s rozloženými stolmi a lavičkami. Zastrešenie priestoru plachtou podobnou vojenskej celte poskytovalo ochranu pred prípadným daždom alebo pred intenzívnym slnkom.
První deň stretnutia nebol nijak pevne organizovaný program, prebiehalo skôr volné jazdenie. Behom neho vkĺzol do vody aj fotograf v neoprénovom obleku a robil postupne fotografie prítomných modelov „v akcii“. Celý rad týchto fotografií je vystavený aj na internetovej stránke www.igu-austria.org , sú tu vo vysokom rozlíšení a kvalite. Takto dobré fotografie sa často nevidia.
Návštevníci si mohli na mieste vyskúšat jazdu zručnosti so sotva osemcentimetrovými miniponorkami v metrovom akváriu, kde boly umiestnené hrazdy a kruhy na prejazd.
Okolo osemnástej hodiny, už za nastupujúceho šera, vyvrcholil prvný deň predvádzacími jazdami vetšiny ponoriek. Niektoré používaly aj rozsvietené pozičné svetlá, ze brehom bola občas hladina prekrytá dymovou clonou. K slovu prišly aj velmi pôsobivé laserové efekty. Zkrátka dobre urobená show.
Majitelia ponoriek pri stoloch so svojími modelmi ochotne odpovedali na otázky okolo technického riešenia svojích výtvorov, pretože som sa musel spolahnút na svojho bratranca ako tlmočníka a to samozrejme komunikáciu komplikovalo. Dokonca jeden nás požiadal, aby sme mu pomohli preložit čast článku z niakého ruského ponorkového časopisu. Podarilo sa.
Niektoré vystavené modely boli opatrené štítkami so základními technickými údajmi o predlohe. Na jednom zo stolov bolo možné si pozriet radu špecializovaných ponorkárskych časopisov a albumy s fotografiami z predchádzajúcich ročníkov stretnutí.
Tentokrát sa zúčastnilo okolo 15 modelov, vetšinou išlo o makety predloh z obdobia druhej svetovej vojny, ale bolo medzi nimi aj pár súčasných amerických triedy Ohio. Vetšina modelov bola postavená zo stavebníc alebo z kupovaných dielov, medzi inými sa tu predviedly aj dve U-47 od Robbe, tie používaly neupravené dynamické ponáranie.
Prevažná časť ponoriek bola vybavená statickým ponáraním predovšetkým pomocou piestových napúštacích komôr. Dynamické systémy, trebárz práve zmienených U-47, nepôsobily so zrovnaním s nimi pri jazde realisticky. Predná čast sa ponorila celkom dobre, ale zadná vyčnievala a trvalo dlho, než celá ponorka zmizla pod hladinou.
Jeden z modelárov na otázku, či si trup vyrábal sám alebo diely kupuje, odpovedal jasne: „Kdo by ztrácal čas pracnou a zložitou stavbou trupu ?“. Obdobne viditelne postupovala vetšina prítomných. Tím viac by na takomto stretnutí vynikla práca našich modelárov, keby se niektorí zúčastnili. Čo a za kolko treba pre stavbu ponorky nakúpit sa môže každý presvedcit trebarz na internetovej adrese jedného z nemeckých modelárskych obchodov špecializovaného na ponorky www.ubootmodelle.de
Naozajstnou raritu priviezol jeden starší pán. Predvádzal dve rovnaké ponorky (pravdepodobne vymyslené bez konkrétnej predlohy), ktorých kostra aj plášt boly z kovu. Obidve boly naviac riadené súčasne jednou RC soupravou, plávaly vedla seba a predvádzaly synchronizované manévre. Ich plavba pripomínala balet akvabel ve vode. Kdo niekedy skúsil riadiť súčastne dva modely, trebárz len najjednoduchšie lode, ten iste ocení obrovskú náročnosť tohoto vystúpenia.
Vetšina ponoriek sa pohybovala podla svojich predloh relativne pomaly a dôstojne, jeden z menších modelov (cca 35 cm dĺžky) dokázal naopak vyvinúť takú rýchlosť, že vyskakoval z vody ako ryba. Zaujímavé je, že prakticky všetci prítomní používali RC súpravy Futaba.
Mezinárodné stretnutie v Neulengbachu, tretie v poradí, sa zúčastnili nielen majitelia ponoriek so svojími modelmy, ale vetšinou celé ich rodiny a celý rad priaznivcov tejto modelárskej kategorie. Aj to patrilo okrem pekného prostredia k príjemnej a pohodovej atmosfére.
Vzhladom k tomu, že prvé stretnutie sa uskutecnilo v roku 1997, druhé v roku 1999 a tretie predvlani, je pravdepodobné, že stretnutia majú dvjročnú periódu, i keď to nieje výslovne uvedené. Dalšie nás teda bude čakat snáď v septembri 2005. Nájde sa mezi slovenskými a českými modelármi, priaznivcami ponoriek niekto, kdo by nabudúce prispel k reprezentácíí našej práce na mezinárodnej úrovni?