Tento rok som po prvý krát navštívil výstavu o ktorej som len čítal v časopisoch a vždy som ju túžil aspoň raz navštíviť. Mňa a môjho kamaráta Peťa na ňu zobral môj kolega z práce ktorý tam už v minulosti pár krát bol a poznal tamojšie pomery. Myslím že netreba zdôrazňovať, že výstava je určená pre výrobcov a obchodníkov. Bežný laik by teda nemal mať šancu sa tam dostať. My sme odborníci, takže pre nás to nebol problém :) . Rozhodli sme sa, že výstavu navštívime v piatok s tým, že v Bavorsku prespíme jednu noc. Z Bratislavy sme teda vyrazili okolo 1:00 a pred sebou sme mali necelých 600 km. Pri šoférovaní sme sa prestriedali a o 7:45 sme zaparkovali na parkovisku ktoré bolo určené pre návštevníkov. Podotknem že na diaľnici pred mestom boli veľmi dobré svetelné informačné tabule, ktoré informovali v dvoch jazykoch o smere na výstavisko. Parkovné stálo 3,- Euro na celý deň, čo bolo veľmi prijateľné.

Po zaregistrovaní sa a zaplatení vstupného 20,- Euro na osobu sme sa dostali dnu a celý areál cca 14 hál veľkých prípadne aj väčších než Incheba bol pred nami. Mňa s Peťom zaujímali predovšetkým funkčné RC modely a tak sme sa vydali do haly č.7 kde sme si doobeda prezreli stánky všetkých vystavovateľov.

Začali sme v stánku firmy Graupner kde bolo čo obdivovať a bola tam naozaj zaujímavá NOVINKA a to model auta na vodíkový pohon v mierke 1:8.

Dovoľte stručný popis.

Cena: od 9.900,- EURO

viac info a foto na : http://www.hyracer.de

WP BO 105 CBS

WP BELL 230

model nádhernej jachty od Graupnera Manhattan 74

poháňajú ho dva Jet-y s elektropohonom

od Graupnera sme prešli k stánku firmy HIROBO kde mali jachtu, ktorá bola výborne vypracovaná a poháňal ju jednoválcový spalovací motor. Pohon je u tohto modelu riešený dvomi lodnými skrutkami umiestnenými na jednom hriadeli otáčajúcimi sa proti sebe. Zaujali aj modely vrtulníkov, ktoré mali na rozdiel od ostatných vypracovanú pilotnú kabínu.

Maserati malo kovovú karosériu

Ani sme sa nenazdali a bol čas obeda,teda niečo pred 13-tou. Možností najesť sa na úrovni tu bolo dosť, ľudí takisto hodne ale pritom sa dalo nájsť aj miesto na sedenie. Vyberať bolo z čoho ale neodolali sme pravým Norimbergským párkom s paprikovými zemiakmi. Zapili sme to ako ináč keď nie čapovaným pivom. Za túto porciu každý s nás zaplatil 15,- Euro nehovoriac o tom že 3 kávy stáli niečo cez 13,- Euro. Ale obed bol super a nasýtil nás. Pri takýchto akciách však musí človek vypnúť svoju "Euro-Sk" kalkulačku, ináč by sa asi moc nenajedol. Stretli sme aj pár tých čo ju mali zapnutú. Chodili po areáli so svojimi desiatami a trúsili omrvinky na nešťastných vystavovateľov. Pokračovali sme ďalšou halou, ktorou bola hala č.7A v ktorej mali svoje miesto väčšinou vystavovatelia modelovej železnice. Natrafili sme tu aj na firmu zo zámoria a to Fine Art Models. Táto firma ponúka limitované série modelov áut, lietadiel, lodí, lokomotív a bojovej techniky v tej najvyššej kvalite.Nakoniec posúďte sami.

Fero s riaditeľom plyšových medveďov

Čas sa blížil k 17:30 a tak bolo na čase vyzdvihnúť si v šatni kabáty, a pobrať sa k autu.

Z výstaviska sme sa rozhodli ísť si ešte pozrieť centrum mesta. Autom sme sa teda presunuli bližšie k centru kde sme bez problémov zaparkovali. Fero zbadal obchod ktorého majiteľom bol Turek a ešte sme ani poriadne nezaparkovali a už si niesol von krabice s akýsimi lahôdkami či sladkosťami a veľmi si pochvaloval, že zohnal čo hľadal tak rýchlo. Vydali sme sa teda pozrieť si večerné centrum a kedže mrzlo vydržali sme asi hodinku. Natrafili sme aj na miestnu "atrakciu" na ulici pri historických hradbách, ktorá sa volá Frauentormauer Straße. Zaujímavá architektúra tejto štvrte je doplnená ešte zaujímavejšími výkladmi. Princezny horizontálneho remesla tu v plnej kráse sedia pod červenými luminiscenčnými lampami a bielizeň im svetielkuje ako neónky v akváriu. Keď si nedáte pozor, tak na Vás veľmi pekne kuknú, aj prstíkom pohnú, aby Vás pritiahli do svojej pracovne. Odporúčame navštíviť túto ľudovú atrakciu. Na ďalšej ulici sme natrafili na veľkoobchod s inými lahôdkami - želatínovími /gumenými/ medvedíkmi. Tí sice nesvetielkovali ale podaktorým spravili radosť a vyriešili problémy s darčekmi pre svojich blízkych doma.

V cetre sme ešte porobili zopár fotiek a vydali sa späť k autu.

Kedže nádrž auta zívala prázdnotou tak trebalo natankovať plnú. Cena za liter benzínu sa tu pohybuje okolo 1,3 Eura takže niečo cez 50,-Sk. Bolo niečo okolo 20:00 a tak bolo načase vyraziť na vidiek kde sme mali dohodnuté ubytovanie. Niečo po 21:00 sme našli cieľ našej cesty - hostinec s krásnou vyhliadkou "Zum Koppenwirt" (čo sme po dlhšom trápení preložili ako "U pažravého krčmára" ). Fero tu objednal ubytovanie telefonicky, pár dní pred odchodom z Bratislavy. Zložili sme si veci na izbách a zišli dole kde nás privítal majiteľ Hans Zimmerer s manželkou. Hneď nám ponúkli niečo na pitie a pani domáca sa nás opýtala čo si dáme na večeru. Peťo si dal rezeň a ja s Ferom zase norimbergské párky, tentokrát domáce s dusenou kapustou a zemiakmi na cibuľke. Bolo to vynikajúce. Mňam. Ochutnali sme štyri druhy tunajšieho piva. Začali sme klasickým čapovaným a pokračovali kvasnicovým. Neskôr priniesli "údené" pivo. Pre tých ktorí ho nepoznáte je to vlastne tmavé pivo s chuťou pripomínajúcu údenú slaninu. Ako štvrté som ochutnal Vollmondbier - pivo varené výlučne za splnu mesiaca, ktoré je veľmi jemné. Na dobrú noc sme každý dostali štamprlík višňovice a o niečo po švrť na dve sme zalahli.

Ráno keď sme sa zobudili, tak sa nám naskytol krásny pohľad na Bavorskú krajinu a nasledovala sprcha a raňajky bežného typu, ako čerstvé chrumkavé žemle, maslo, saláma, tvrdý syr, džem a v mojom a Peťovom prípade káva so smotoanou a Ferov čaj.