tohotoročné jesenné podujatie sme naplánovali o týždeň skôr ako tomu bolo pred dvomi rokmi a počasie bolo chladnejšie, jesenné so zamračenou oblohou celý deň. Nebolo to ani náhodou na krátky rukáv. Zámerne nespomínam minulý rok, lebo po povodniach sa minuloročné jesenné podujatie nekonalo pre veľké škody na vodnej nádrži Mlynská.
Na základe prihlášok, ktoré sme obdržali a počtu prihlásených modelov som s miestnou časťou dohodol o polovicu viac stolov, ako by bolo normálne treba. Urobil som dobre, lebo miesta bolo akurát. Tri prístrešky 3×3 m nás mali chrániť pred prípadným dažďom, ale ten nás na šťastie obišiel a naplnila sa tak prognóza meteorológov s teplotou vzduchu v priebehu dňa nanajvýš na mikinu či sveter.
Prvý na miesto dorazil Pavel z Brna a už v sobotu krátko pred ôsmou nám písal na klubový WhatsApp a poslal fotku, že už je na mieste. To ja s Dušanom sme ešte iba nakladali nachystané veci do auta čo sa najmä organizácie a zabezpečenia podujatia týka. Navyše sme tentokrát brali ešte kávovar, keďže bufet už pre dlhodobo chladné počasie nebol na svojom mieste. S Dušanom si hovoríme, že by nebolo zlé, mať počas dňa k dispozícií aspoň malý doping v podobe kávy pre všetkých účastníkov.
Po nainštalovaní móla a vytvorenia zázemia sa začali stoly zapĺňať modelmi lodí a potešili aj vozidlá. Opäť bolo vidieť aj novinky a tak vidno že sa pracovalo aj cez leto.
V platnosti bol už po druhý krát HARMONOGRAM JAZDENIA a to hlavne pre ochranu modelov nás všetkých !!!
debata – z ľava Pavel, Dušan a Mihal
Pavel, jediný zahraničný účastník z neďalekého Brna priniesol dve lode. TitoNeri a Harro Koebke . Obe lode majú aj maketové osvetlenie, ale aby vyniklo museli by jazdiť minimálne podvečer.
TitoNeri
Peter priniesol ako na letné stretnutie, tak aj teraz jeho Nordkapzo stavebnice BillingBoats. Taktiež maketa ako má byť s funkčným radarom a osvetlením. Jedná sa o tradičnú stavbu s plankovaným trupom z dreva. Písal som o ňom už v reportáži z letného DNV Fendra.
nechýbali ani torpédová loď PT 596 a vpravo rýchlik FT 011 z Číny
Igor s vnukom sa pochválili okrem svojich lodí, ktoré už poznáme, aj novinkou a nebolo to zrovna plavidlo, ale Snežné pásové vozidlo. Je plne funkčné a tak ak sa nám podarí zorganizovať Silvestrovské po-jazdenie a bude sneh, tak hádam ho uvidíme aj v akcii.
Hliadková loď Austrálskej pobrežnej stráže triedy ARMIDALE 120cm – 3D tlač.
Roman priniesol policajný čln postavený poctivo z dreva. Nechýbali ani funkčné majáky a osvetlenie.
Juraj prišiel so synom Peťom a priviezli už známu flotilu lodí. Tentokrát ANTON zachraňoval viac lodí ako býva zvykom, dokonca aj môjho R!SK-F1. ANTON je pracant. Všetky uviaznuté lode pozvážal spoľahlivo ku brehu.
KLIMEK
Matej so svojím dedkom priniesli lodí niekoľko a boli to lode stavané poctivo od piky a z dreva. Všetky modely postavil Matejov dedko, podľa plánov starých 50 rokov.
plávať ste mohli vidieť – >
LOĎ
mierka
dĺžkatrupu
Wolkerfreundschaf
1:125
120 cm
Wodnik
1:100
90cm
Marina II
1:50
50cm
Albatros Praha
1:100
120cm
Loď ktorá neplávala, ale čoskoro plávať bude – > Halny / záchranný remorkér
Dušan tentokrát vzal malé modely. Aby spravil radosť najmä deťom, ktoré sa prišli iba pozrieť a po-obdivovať modely s rodičmi. Taktiež im ich aj požičal a tak si mohli vyskúšať člny či autá.
Pepo Sedmak priniesol plachetnicu RG65 kompass. Bola to jediná plachetnica, ktorú bolo možné na podujatí vidieť.
Dodov „DRAGSTER“ poháňaný leteckou vrtuľou plával spolu s rýchlikmi v časovom okne vyhradenom pre rýchlostné lode v časoch 12:00 – 12:30 a 14:30 – 15:00.
Alexander Čimo (Šaňo) je okrem výborného "parnikára" aj organizátor podujatia práve pre lode poháňané parou "Stupavská para". Jeho pravou rukou mu je Richard Jankela. Tento rok sa Stupavská para, alebo lepšie povedané Stupara presunula pre rekonštrukciu tamojšieho parku práve na nádrž Mlynská tu v Devínskej Novej Vsi. Podujatie sa konalo v máji tohoto roka a vyšiel článok aj v časopiseRC Revue 7/2025.
Robo Pokorný sa pochválil remorkérom BRAVEHEART . Originál loď je postavená talianksymi lodenicami ROSETTI MARINO – RAVENNA, ITALY.
Ja som zobral všetky tri modely od MODELA ale jazdil som iba s R!SK F1 a…
…jazdu som skončil predčasne a to preto lebo som ostal stáť uprostred vody a ako som už spomenul Jurajov ANTON mi zachránil R!SK-a. Čo sa stalo ? Nuž bol som v domnení, že ak na nohe motoru v kontrolnom bode je vidno mazivo tak všetko je v poriadku. Nie nie ! Omyl bol pravdou a hriadeľ bola suchá. Podľa výrobcu sa má motor mazať pred každou jazdou, alebo ak chcete pred každým vložením čerstvo nabitých Akku. Ja som tak nespravil ani teraz a ani minulú sezónu a výsledok sa dostavil. Pri mazaní sa musí z motora v kontrolnom bode začať vytláčať mazivo a vtedy je motor v poriadku namazaný. Viac v tomto VIDEU.
Takže ak máte R!SKA F1 nepodceňujte to !!!
V dielni som potom motor rozobral a hriadeľ vymenil. Nebolo nič zložité a už teraz sa teším na ďalšie jazdy.
opravený a opäť funkčný motor aj vďaka kvalitnému Českému výrobcovi MODELA, kde náhradné diely nie sú problém :)
Tentokrát diváci videli aj jednu nie všednú PREMIÉRU. Ponorky nie sú tak časté a naši fanúšikovia ich poznajú hádam iba z našich WEB stránok a podujatí v Bratislavskej Rači. Tentokrát to bol ale práve test PONORKY na voľnej vodnej hladine. Ponorky sme už so sebou priniesli, ale vždy iba na statickú ukážku. Trúfnem si povedať, že ponorka tunajšiu vodnú hladinu naozaj brázdila po prvý krát. Model UB1 v mierke 1/30 nie je ešte úplne dokončená a jej verná predloha je z obdobia 1. sv. vojny. Dostane Rakúsko – Uhorskú kamufláž, teda minimálne moja a uvidíme pre akú sa rozhodne Dušan. Ponor počas testov netrval dlho na malo to však svoje opodstatnenie. Dôvod bol ten, že pri jazde v kalnej a navyše aj plytkej vode hrozí zaborenie do bahna keďže je veľmi ťažké odhadnúť jej náklon na vzdialenosť na 10 a viac metrov. Hĺbka vody tu dosahuje 1 až 1,5 metra a keďže ešte nedorazil objednaný stabilizačný systém, tak riskovať jej stratu som nechcel. Ak ale tento systém osadím prejaví sa to tým, že hĺbka ponorku bude snímaná tlakovým senzorom a ešte aj čidlom, ktoré sníma horizontálnu polohu plavidla. Vo výsledku by mala ponorka pri jazde klesnúť max. na hĺbku 0,4 metra (šnorchel bude vidieť) a nemala by sa príliš horizontálne nakláňať. Tento stabilizačný prvok bude spriahnutý s hĺbkovým kormidlom a zabezpečí jej stabilnú a bezpečnú plavbu.
Napriek všetkému sme sa zhodli, že Fender účasťou prekvapil a bolo na čo pozerať.
▼ malý zostrih našimi objektívmi v priloženom videu ▼
Ďakujeme všetkým účastníkom a divákom za participáciu a rozlúčku s lodno-modelárskou sezónou na nádrži Mlynská. Špeciálne poďakovanie patrí miestnej časti Devínska Nová Ves – oficiálna stránka za podporu našej komunity. Budeme sa tešiť na ďalšiu sezónu a termíny po dohode v klube a s miestnou časťou zverejníme v prvom kvartáli 2026.
Počas zimy, ale nielen iba počas nej nebudeme zaháľať. Ak budete potrebovať radu pri stavbe prípadne počuť iný názor, alebo sa len pochváliť stavbou a možno „na-kopnúť“ v nej ďalej, je tu aj naše fórum. Zaregistrovať sa dá pomerne rýchlo a požiadavka príde ku mne alebo Mihalovi.
Pre recenziu ponorky UB 1 sme sa s Dušanom rozhodli hneď pre niekoľko dôvodov. Okrem toho že patrí k histórií Rakúsko – Uhorskej monarchii a teda aj nepochybne našej, tak v tejto mierke ponúka s dĺžkou trupu takmer 937 mm veľmi dobrý základ na stabilnú a maketovú plavbu. Keďže počas roka jazdíme aj na jazerách, tak zámer je prezentovať ju práve tu. Cieľom je ukázať, že model funkčnej a prepracovanej RC ponorky sa dá ozaj postaviť pomerne jednoducho a aj relatívne lacno. Navyše ponorky nemusia plávať iba v bazéne a v úplne priezračnej vode.
Dĺžka [mm]
936,6 mm
Šírka [mm]
106,6 mm
Výtlak vynorená [g]
zmeriame
Výtlak ponorená [g]
zmeriame
Ponor [mm]
100 mm
Konštrukciou sa jedná o jednoduchý model, ktorý má dvomi servami ovládané zadné hĺbkové a smerové kormidlá a motor pohonu. Statické ponáranie je riešené dvomi zubovými čerpadlami. Ak ešte pridáme pozičné osvetlenie bude nám stačiť 5-kanálová RC aparatúra pracujúca na frekvenciách ideálne v pásme 40 MHz.
Obaja s Dušanom sme sa rozhodli pre verziu, kde v balení od Ota boli lepty s nálepkami a hotová veža s guľometom tlačené resinovou tlačou. Resinová tlač ma výhodu že povrch je dokonale hladký a jediné čo bude treba, ho nalakovať. Pre tlač v našej réžií vnútra tesného trupu, ako aj samotného vonkajšieho maketového trupu sme sa rozhodli práve preto, aby sme ukázali postup samotnej stavby. 3D dáta a podklady sme dostali od Ota elektronicky a môžeme ich použiť výlučne na výrobu dvoch exemplárov. Je nevyhnutné, aby sme si všetci uvedomovali zodpovednosť voči pôvodným autorom a dodržiavali zásady spravodlivého použitia, čo je z morálneho hľadiska bez pochyby správne. Odpredaj týchto dát čo i čiastkový bez súhlasu autora, môže viesť k narušeniu dôvery v profesionálne vzťahy. K týmto otázkam pristupujeme preto s rozvahou a rešpektom !
Samotná ponorka sa skladá zo siedmich sekcií plus veže. Sekcie sú k sebe zoskrutkované skrutkami a maticami veľkosti M3 (ideálne z nehrdzavejúcej ocele) do troch celkov.
Provu, teda čelo tvoria dve sekcie zoskrutkované napevno a tie sa pripájajú k strednej časti bajonetovým uzáverom.
Stredná časť sa skladá z troch sekcií na ktorej je prichytená veža.
Zadná časť je opäť z dvoch sekcií a tá sa k stredovej časti chytá zámkami ako ich nazval konštruktér.
Súbor 3D dát obsahuje aj kormidlá, lodnú skrutku a v našej verzií sme sa rozhodli aj pre zástavbu tesného trupu, lebo ako s Dušanom hovoríme, vymyslené vymýšľať netreba. Dušan ešte hneď po SubRegatte 2024 objednal dve plexi rúry. Vonkajší priemer je 90 mm a dĺžka bude skrátená na 400 mm.
Tlač som začal provu (čelom) a výsledok ma hnal tlačiť ďalšie sekcie.
Každá ponorka bude osadená dvomi čerpadlami, jedným pohonným motorom a dvomi servomotormi.
Čerpadlá som objednal ešte v septembri na Aliexpress a to DC 3-7.4V 360 Water Pump Motor Self-priming Mini Gear Pump for Hydraulic Toys RC Model RC Boat Marine Submarine
Najskôr som si myslel, že osadím servá HITEC, ale veľkostne by nesedeli a tak som kúpil servá tiež z Aliexpress a to EMAX ES3054– Digital Servo 17g 3.5kg 0.13sec 23T Metal Gear 4.8-6V. Presne tieto osádzal aj Oto. Keďže to má byť stavebnica, ktorú si vytlačíte a poskladáte tak sú to presne tie ktoré tam majú byť.
Pohonný motor som kúpil na AliexpressDC 3,7 V-7,4 V Micro RS-380SH-4535 Motor 6V 9200RPM Mini 380 Motoren Motor DIY spielzeug Modell Teile Starke Magnetische Bohrmaschine. Je to jednosmerný kartáčový. Na foto vzadu osadený vo vytlačenom púzdre.
Regulátory pre čerpadlá a motor pohonu sú tiež z Aliexpress. Spolu 2 ks a postačia tieto 20A Bustophedon ESC Brushed Speed Controller For RC Car Truck Boat Remote Control Toys
zámky trupu
Ako ďalšie som sa dal na osadenie zámkov zadnej časti trupu. Zámky sú dva. Oba za vežou pod palubou a na kýle. Sú osadené v piatej sekcii a chytajú k sebe sekciu šiestu.
Pre každý zámok je potrebná oska priemeru 2,9 mm (ja som použil skrutky bez hlavičky, tzv. červíky dlhé 16mm).
Ďalej sú potrebné dva centrovacie červíky rovnako priemeru 2,9 mm a dĺžka postačí 6 mm.
Ako posledné je potrebná struna, ktorá bude držať zámok alebo ak chcete páku v zatvorenej polohe. Ja som použil MP Jetobj.č. 90053, ktorú som rozdelil na dve a na oba zámky mi tým pádom stačil jeden kus.
vľavo predný diel strednej časti a bajonetový uzáver, v strede a napravo zadná časť stredného dielu a osadené zámky ktoré fixujú zadný diel s kormidlami
osadenie veže
Obaja s Dušanom máme síce resinovú vežu, ale keďže máme aj lepty tak som sa rozhodol že si vežu predsa len vytlačím a osadím lepty na ňu. Na výčnelok v trupe som teda upevnil skrutku M3 dlhú 22mm a na tú sa veža nasúva pohybom spredu do zadu. Zámok v zadnej časti ju zaistí ako horizontálne tak aj vertikálne a netreba s ňou nič viac robiť.
porovnanie tlače resin (vľavo) a mnou vytlačenej z filamentu (vpravo)
tesný trup
Ako ďalšie sa pustíme do zástavby a teda tesného trupu. Celkovo budeme potrebovať vytlačiť 4 príruby ako na fotkách.
8.8.2025 – nasledovalo presné odrezanie plexi trubky tesného trupu na dĺžku 400 mm. Urobil som to ako je vidno na priloženom obrázku a to tak, že som premeral kolmosť fabrikou zrezanej jednej steny a tá bola v pravom uhle, takže stačilo podľa nej namerať presne dĺžku, fixkou spraviť aspoň štyri značky a oblepiť trubku páskou aby som ju pri rezaní nepoškodil a aby som videl kadiaľ mám rezať.
18.8.2025 – dnes pokračujem stavbou zatiaľ sám ale Dušan sa čoskoro pridá. Najprv však bolo potrebné objednať zopár vecí ako O-Krúžky, závitovú tyč M2 a M3 a matice, hliníkovú trubku vonkajšieho priemeru 10 mm na prepojenie dvoch vodotesných komôr ktoré oddeľuje záplavová komora. Ďalej mosadznú trubku vonkajšieho priemeru8 mm pre prechody ku kormidlám. Osku z rovnakého materiálu priemeru 4 mm pre náhon a k nej trubku 5 x 4,05mm . Bolo potrebné ešte vysústružiť púzdra na hriadeľ a napokon to všetko narezať na potrebné dĺžky a kompletovanie sa môže začať.
v tabuľke prikladám presné veľkosti O-krúžkov, prvé tri sú aj na obrázkoch
Ďalej bolo potrebné narezať závitové tyče M3 a M2 aby sme sekcie mohli pospájať.
tesný trup– záplavová komora
M3 budú spájať príruby záplavovej komory tesného trupu. Sú to 4 ks dĺžky 70 mm. Vonkajšie strany prírub majú mať šírku 84 mm ako je vidieť z obrázku tak, aby objem záplavovej nádrže odpovedal presne konštrukcií a výpočtom. Na zaistenie závitových tyčí som použil 8 ks nerezových matíc M3 ktoré som najskôr naskrutkoval do jednej z prírub kde matice ležia v lôžkach na to určených a to na doraz. Následne osadenie O-krúžkov pre spojovaciu rúru priemeru 10 mm z hliníku do oboch prírub. Nasadil som prírubu druhú a postupne vložil a naskrutkoval maticu za maticou tak, aby vyšla závitová tyč cez maticu asi 1 mm. Táto operácia chce trochu trpezlivosti ale určite sa to podarí a potom stačí príruby zatlačiť k sebe a prekontrolovať už spomínanú vonkajšiu šírku 84 mm. Z vonkajšej strany ešte vidíte vytlačené poistné kruhy na hliníkovej trubke a tie som si navrhol sám a tzv. dvomi skrutkami proti sebe ich zaistím, aby boli na svojom mieste a nebol tak priestor na posunutie trubky. STL súbor na stiahnutie je pod týmto odkazom. Ono aj tak gumičky to držia dosť na pevno, ale pri ponorkách chceme eliminovať všetko čo by sa mohlo stať „ak náhodou“. Nezabudnite potrieť gumičky pri skladaní tukom ešte pred vložením tak, aby boli potreté po celej ploche !
tesný trup– RC sekcia
Zo závitovej tyče M2 som narezal 4 ks dĺžky 100 mm. Tieto držia prepážku kde je umiestnený hnací motor a prepážku kde budú čerpadlá spolu. Medzi týmito dvomi prepážkami bude umiestnený element na ktorom sú namontované servomotory kormidiel.Dĺžku som zámerne zvolil 100 mm a tak následne získam rezervu na prípadné manévrovanie prepážky s čerpadlami v trupe.
Objednal som ešte spojky hriadeľu, tiež na Aliexpress2/2.3/3/3.17/4/5/6mm Brass Rigid Motor Shaft Coupling Coupler Motor Transmission Connector with Screws o veľkosti 2.3mm (motor) – 4mm (hriadeľ). Ďalej bolo treba vysústružiť domčeky hriadeľa podľa technického výkresu nižšie. Vnútro tejto maznice bude naplnené mazivom. Plniť sa bude cez dieru ktorú navŕtam a príde sem na-pájkovať trubka.
tesný trup– maznica pohonu
28.8.2025 – dnes som sa pustil do prevŕtania maznice najprv vrtákom 2,5mm a následne zväčšil vrtákom 7,5mm. Vyrobil som aj plniacu trubku dĺžky 33mm, ktorá bude zo-spájkovaná a vznikne tak prechodné T. Zopár záberov z výroby pre ilustráciu.
S plynovým horákom a s použitím emulzie na pájkovanie som trubky zaletoval cínom na pájkovanie elektroniky (čiže nič špeciálne keďže nepôjde o tepelne namáhaný spoj) a výsledok je na obrázku.
dva T kusy pre obe ponorky a štyri vy-sústružené domčeky hriadeľa
Zátku maznice som navrhol v 3D programe a po osadení O-krúžkami o rozmeroch 4 x 1,5 MVQ 70 červená (silikón) funguje na výbornú. Pozor tlačit na 100% výplň. STL je tu.
tesný trup– spojka pohonu
2.9.2025 – prišla objednaná zásielka materiálu z RC svet a tak som sa pustil do výroby spojky hriadeľa, ktorá je potrebná pre servis ponorky a jej ľahké rozobratie v prípade potreby.
6. – 7.9.2025 – je sobota dopoludnia zhruba 10:00 hod. a s Dušanom začíname pracovať a finalizovať technickú časť na oboch exemplároch spolu.
Začali sme s dokončením jednotlivých častí tak, aby sme obaja mali hotové to isté.
tesný trup– záplavová komora, jej usadenie a odvetranie
Do plexi rúr sme osadili na miesto záplavovú komoru a ešte raz si overili kam presne príde otvor pre odvetranie. Podľa obrázka je stred presne od kraja plexi rúry 168 mm.
Následne sme opäť komoru vytiahli a na stojanovej vŕtačke vyvŕtali otvor najprv vrtákom priemeru 4 mm a následne ho zväčšili na priemer 14 mm stupňovitým kónusovým vrtákom.
Do otvoru sa vkladá diel opatrený O-krúžkom, do ktorého je zalepená trubka. Na túto prichádza hadička a tá je vyvedená do šnorchlu vo veži. Šnorchel je rovnako z trubky a tadiaľto je nádrž od-vetraná.
Keďže náhon od motoru k lodnej skrutke má svoju spojku s Dušanom sme sa uzhodli, že by nebolo zlé spraviť aj kormidlá ľahko odpájateľné. Kým som nakresli v 3D programe úpravu a pustil ju do tlače Dušan zatiaľ namontoval servá, spriahol motor s hriadeľov a zmontoval tak svoje torzo tesného trupu.
Naša úprava je zrejmá z obrázkov. Na jestvujúci diel na foto vľavo hore som prirobil dve trubky v ktorých budú jazdiť spojky. Spojky budú na jednej strane spojené s ovládacími tyčkami a na druhú stranu sme zalepili magnety. Pozor na správnu orientáciu magnetov ! Takto pri rozobratí a prípadnom servise je trup ľahko prístupný cez dva už hore spomínané zámky. 3D dáta na vedenie tiahel s magnetom prikladám pod týmto odkazom.
tesný trup– prechodky tesného trupu
Ako ďalšie sme do zadnej príruby tesného trupu (do tej v ktorej je hnací motor) museli vlepiť 4 prechody v podobe trubiek. Dve pre prívod vody k čerpadlám o vonkajšom priemere 4 mm a dĺžke 45 mm . K nim je na vonkajšej strane ešte prilepený sací kôš, ktorý je osadený sitkom v gumenom krúžku používanom ako filtračné sitko do vodovodných kohútikov. Toto som kúpil v Hornbachu a má priemer 14,5 mm. Dĺžku trubky sme zvolili 25mm tak aby aj vnútri aj vonku zbytočne nepretŕčala ale dala sa na ne ľahko nasunúť hadička z vnútornej strany a zvonku kôš. Lepili sme to sekundovým lepidlom, ale kľudne môžete použiť aj 5min. epoxid.
Z trubky vonkajšieho priemeru 8 mm sme narezali pre každú ponorku ešte dve trubky dĺžky 15 mm pre vlnovce práve k hore spomenutým kormidlám. Vlnovce sme použili od firmy MODELA, pre ich výbornú kvalitu a nízky odpor ktorý hravo prekoná aj najslabšie servo.
kormidlá a lodná skrutka
cez zadnú časť trupu resp. cez siedmu sekciu prechádza Mosazná trubička 5.0×4.05x1000mm a v nej je z Mosazný drát 4.0x1000mm vložená oska, na ktorej jednom konci je narezaný vonkajší závit M4 kam prichádza naskrutkovať lodná skrutka s poistnou maticou a na druhom konci vyrobené plôšky pre prichytenie 3D tlačenej spojky. Tá sa na osku nasadí a vybrúsené plôšky zabraňujú po zaskrutkovaní skrutiek proti sebe pretáčaniu pri reakčnom momente. (rozmery sem ešte doplním)
Závesy kormidiel sú súčasťou leptov a k vytlačeným kormidlám sa lepia. My sme použili sekundové lepidlo.
Na fotke vľavo je vidno tiahla od servomotorov smerom k magnetickým spojkám. Na pravo vidíme domček magnetických spojok, prevodové páky a následne tiahla ktoré vedú k samotným kormidlám. Tiahlo smerového kormidla je ohnuté v uhle 5 – 6 stupňov. Dĺžku jednotlivých tiahel je lepšie skrátiť až po primeraní na mieste. Platí pre rovnako pre oba druhy tiahel rovnako.
Pokiaľ sa rozhodnete vytlačiť si lodnú skrutku musíte do nej nájsť vhodnú kovovú vložku M4. Druhá možnosť je spraviť tak ako ja s Dušanom, že sme v 3D programe zmenšili vnútornú dieru a do lodnej skrutky narezali závit M4. Lodná skrutka je tak naskrutkovaná na oske a poistená maticou M4. Na oboch exemplároch máme lodné skrutky vytlačené z filamentu Bambu Lab ASA-CF Black s prídavkom uhlíka a celú tlač zastrešil Dušan. Pokiaľ si lodnú skrutku netrúfate tlačiť môžete použiť aj hotovú, napríklad Lodná skrutka 3 listy, M4 / 40 mm pravý .
na skúšku – lodná skrutka vytlačená z ASA
stiahnutie tesného trupu
predpríprava na prvé testy na vode
Keďže čítal som viackrát, že 3D tlač nie-je vodotesná tak som sa rozhodol tento fenomén otestovať ešte pred prvými testami na vode. Vytlačil som teda prednú prírubu, na ktorej som v 3D programe zapchal oba otvory. Tá originálna leží vpravo na pracovnej podložke. Osadil som ju O-krúžkami a naplnil vodou do výšky 21cm. Vodný stĺpec síce nebol najvyšší no 24-hod. test dopadol na výbornú. Tlač na dva perimetre po 0,2 mm (hrúbka steny teda 0,4 mm) a spodná vrstva v troch perimetroch (spolu teda 0,6 mm) a pri hornej vrstve pät perimetrov (spolu 1mm) . Výplň nastavená na 15%. Materiál ASA od BambuLab a teplota podložky 100C / extruderu 270C.
prvé testy na vode
11.09.2025 – ponorka bola nachystaná na prvé testy a ja som začal baliť vo štvrtok večer auto na podujatie v Neulengbachu. Sobota na mieste podujatia patrila rozhovorom s inými modelármi a po malom obede aj na-chystaniu ponorky na vodu. Podvečer prebehli prvé plavebné skúšky. UB1 má poriadny vztlak a olovo, ktoré som vzal nebolo dostačujúce. Iba provizórne sme ho dali do sáčku a priviazali aspoň na trup z vonka a zavesili ho pod ponorku. Takto sme otestovali funkcionalitu žiaľ iba mojej ponorky. Tá Dušanova na predpremiéru ešte čaká. Moja ponorka bola viacmenej v poriadku, ale objavila sa v trupe voda. Čo bolo zaujímavé v oboch častiach suchého trupu. Po vybraní tesného trupu zo skeletu UB1 sme dovolili na Feriho naliehanie mu ponoriť trup hlboko ako sa len dalo. Feri ležiaci na kraji bazéna ju ponoril a my s Dušanom sme sledovali odkiaľ na nás „vybafnú“ bublinky vzduchu. Nič sme nevideli napriek spusteniu hnacieho motora, pohybu servami a stále nikde nič. Až po zaplavení komory vodou si Dušan všimol ako voda vniká pri vnútornej hliníkovej trubke priemeru 10mm spájajúcej obe komory. Nasledovala kontrolná otázka či som aj vnútorné O-krúžky namazal vazelínou, no a ja že samozrejme že nie 🙂 Zabudol som. Niekedy sa to stane, že človek zabudne na drobnosť a to sa pri ponorkách nevypláca. Navyše sa vždy odporúča do ponorky fuknúť aspoň ústami cez vytiahnutú hadičku z trupu (UB1 ju má v prednej prírube kam ide AKKU) trochu vzuchu a spraviť pretlak. Ak sa totiž ponorka pri teplote vzduchu 25 C položí na vodu s teplotou 20 C tak vzduch vo vnútri trupu sa schladí a zmenší svoj objem, čím vyrobí podtlak a nastane priestor pre nechcené na-satie vody cez tie najmenšie spoje. Tým že ústami spravíme pretlak tak tento jav aspoň málo eliminujeme. Ako sa hovorí každá loď sa musí ponoriť, no len ponorka aj vynoriť. Takže problém je iba kozmetická vada a O-krúžky pri ďalšej plavbe už budú riadne potreté vazelínou a jemný pretlak v tesnom trupe bude pred každou plavbou samozrejmosť.
Ponorka nie je z ďaleka dokončená a doplním sem súhrn všetkého materiálu, dĺžky jednotlivých tiahel atp. Vlastne všetko na čo nebol čas počas stavby. Článok musí byť tak kvalitný, že ak sa niekto rozhodne začať práve s touto ponorkou tak musí vedieť čo ho čaká a s akými nákladmi musí počítať. Čo je ale dôležité musí ju úspešne zvládnuť postaviť bez väčších ťažkostí !!!
Verím že s Dušanom neostaneme sami a UB1 bude dobrou voľbou pre viacerých, ktorých láka vstup „do vyššieho level-u“ do kategórie, kde fyziku treba brať vážne a s rešpektom, kde sa čo i len malá chyba nevypláca, ale radosť z dobrej odvedenej práce je zas dvojnásobná.
26.10.2025 – Na podujatí Jesenný Devínskonovoveský Fender 2025 11. októbra sme s Dušanom otestovali moju UB1 na voľnej vodnej hladine po hrubom dovážení. Ponor počas testov netrval dlho na malo to však svoje opodstatnenie. Dôvod bol ten, že pri jazde v kalnej a navyše aj plytkej vode hrozí zaborenie do bahna keďže je veľmi ťažké odhadnúť jej náklon na vzdialenosť na 10 a viac metrov. Hĺbka vody tu dosahuje 1 až 1,5 metra a keďže ešte nedorazil objednaný stabilizačný systém, tak riskovať jej stratu som nechcel. Ak ale tento systém osadím prejaví sa to tým, že hĺbka ponorku bude snímaná tlakovým senzorom a ešte aj čidlom, ktoré sníma horizontálnu polohu plavidla. Vo výsledku by mala ponorka pri jazde klesnúť max. na hĺbku 0,4 metra (šnorchel bude vidieť) a nemala by sa príliš horizontálne nakláňať. Tento stabilizačný prvok bude spriahnutý s hĺbkovým kormidlom a zabezpečí jej stabilnú a bezpečnú plavbu.
fotky do albumu poskytol Petr Jašek, Miroslav Kostroun, Peter Mistelbacher, Christian Mikulics a autor
ĎAKUJEME
vážený priatelia, kamaráti
dva roky ušli ako voda a my sme sa opäť partia nadšencov RC ponoriek stretli na obvyklom mieste na južnom svahu pod Malými Karpatmi v Bratislavskej mestskej časti Rača, tam kde začína kraj dobrého vína a jedla a myslím tým Malokarpatskú vínnu cestu. Stretlo sa nás sedem národností a návštevou nás poctili traja nový účastníci, každý z inej krajiny a dovedna bolo prezentovaných 15 úplne nových RC modelov ponoriek. Termín podujatia tentokrát platil ten, ktorý sme oznámili ešte pred dvomi rokmi a potvrdili aj minulý rok v Rakúskom Neulengbachu.
—– čo podujatiu predchádzalo…
Každé podujatie vyžaduje prípravy vopred a nebolo tomu inak ani tento rok. Okrem administratívy je tou príjemnejšou stránkou výroba cien a tak aspoň jedna foto zo zákulisia príprav.
Trošku sme ako organizátori pred podujatím museli zabojovať už za avizovaný termín. S našou požiadavkou o prenájom areálu kúpaliska práve posledný prázdninový víkend nebola mestská organizácia STaRZ zrovna nadšená. Sezóna bola už teraz na rozdiel od ročníkov minulých na všetkých kúpaliskách v hlavnom meste predĺžená do polovice septembra a bude tomu tak aj v budúcnosti. Vedenie na čele s pánom riaditeľom nás ale vypočuli a našej požiadavke vyhoveli, nakoľko sa jednalo o dlho avizované podujatie hlavne v smere k účastníkom. Taktiež vedenie ocenilo a vyzdvihlo zámer a význam tohoto podujatia ako aj naše nasadenie čo nás samozrejme teší. Touto cestou ĎAKUJEME celému vedeniu STaRZ v mene našom, ale aj všetkých zúčastnených za ústretový krok voči nám všetkým modelárom.
viac tu …
Koniec prázdnin bol však horúci a teplomer vzduchu atakoval 34°C a tak náš termín sa stretol ešte aj s požiadavkou verejnosti tesne pred podujatím o ponechanie otvoreného kúpaliska. Komentáre na sociálnych sieťach to dokazovali a so STaRZ-om sme to odkomunikovali pomerne rýchlo a samozrejme súhlasili, že vo štvrtok, piatok a pondelok, keď je zvyčajne kúpalisko uzavreté a prebiehajú naše prípravy/upratovanie sme areál zdieľali s kúpania chtivou verejnosťou a prebehlo to naozaj hladko a bez akýchkoľvek problémov. Partneri sa majú správať k sebe zodpovedne a tak je to správne.
Čo nás veľmi milo prekvapilo boli nové sociálne zariadenia a vhod prišlo aj to, že bazén bol udržiavaný strojníkom počas celej Sub-Regatty a tak bol čistý a vždy cez noc vysávaný mini robotom. Keďže podujatie musíme vždy stihnúť pred oslavou vína a vinohradníctva pred Račianskym vinobraním, tak s najvyššou pravdepodobnosťou nasledujúci ročník bude cez víkend 5. – 6.9.2026. Na záväzný termín si však budeme musieť počkať do prvého kvartálu roku 2026.
Podporila nás aj miestna časť Rača ako vždy bezplatným zapožičaním stolov a lavíc za čo sme skutočne veľmi vďačný. V budúcnosti privítame ak bude podujatie propagované aj v kalendári podujatí mestskej časti. Vítané sú najmä deti a dorast. Jedným z cieľov tohoto podujatia je pritiahnuť ich záujem aj možno touto formou k zákonom fyziky, vzbudiť záujem o techniku či nasmerovanie k mechanike a aj manuálnym zručnostiam.
registrácia po novom už aj online…
V klube sme po prvý krát predstavili pre Sub-Regattu organizačnú novinku a to, že účastníci mohli využiť registráciu online na našej stránke v slovenčine a angličtine. Stačilo vyplniť jednoduchý dotazník a všetky pre nás potrebné informácie sme dostali rovnako ako aj účastníci svoje potvrdenie každý do svojej mailovej schránky. Táto novinka odľahčila nás ako organizátorov a prispela k prehľadnejšej štartovnej listine. Použitá bola asi na 60 %, ale veríme že do budúcna bude mať stúpajúcu tendenciu. Spolupráca s hotelom BIVIO v susedstve bola na vysokej úrovni a pred-rezerváciu vo februári využilo hneď niekoľko modelárov, ktorý si to vedeli „vyklikať“ hneď cez spomínaný formulár. Ďakujeme tímu hotelu za skvelú spoluprácu. Spokojnosť bola vynikajúca.
— 29. – 30. augusta, už sa to blíži – chystáme a staviame …
Vo štvrtok popoludní sme privítali prvých troch účastníkov z Českej Republiky a títo kamaráti nám veľmi pomohli s prípravou areálu a rovnako pri jeho uprataní v nedeľu a pondelok. Menovite Pavel Kostka, Petr Jašek a Mirek Kostrun patrí vám naše veľké veľké ďakujeme za vaše nasadenie a ochotu pomôcť.
V piatok doobeda sme vybavili ešte nákupy, popoludní dovoz lavíc so stolmi a doladenie detailov no a ani sme sa nenazdali a vítali sme ďalších účastníkov. S niektorými sme sa videli po roku a s inými po dvoch. Večer pred zotmením sme tradične narazili sud „Bernarda“ a zapálili gril. Sedeli sme dlho pri témach všetkého druhu.
Grzegorz Jermołaj z Poľska si minulý rok v Neulengbachu zaobstaral túto retro spomienku Melodie od MODELY a tak ju postavil a priviezol sa pochváliť aj ňou.
—– zahájenie v sobotu 31.8.2024
Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa a teploty s deviatou hodinou začali pozvoľne stúpať. Po príchode všetkých účastníkov sme spoločne zahájili podujatie a otvorili tak VII. ročník Sub-Regatty na Slovensku.
Pri teplotách keď teplomer atakoval po oba dni 34 °C bolo prezentovaných dovedna 67 modelov a prinieslo ich spolu 22 modelárov (počítané bez nás usporiadateľov).
S radosťou tak môžeme skonštatovať že podujatie má stúpajúcu tendenciu a potenciál rásť, čo nás veľmi teší. Modelov bolo viac ako miesta pod prístreškami a tak vystavené ste ich mohli vidieť aj v tieni pod borovicami pri vstupe, kde podľa manželiek modelárov bolo príjemne, pofukoval tu letmý vánok a nebolo tak horúco ako v stanoch. Nabíjanie a servis samozrejme modelári robili v hlavnom suchom doku a aj tu platilo, že ochota kolegov vyjsť v ústrety a zdielať miesto bola nespochybniteľná. Na ďalší ročník však vzhľadom na tieto skutočnosti musíme rozšíriť zastrešenú plochu vrátane stolov a lavíc, lebo počasie nemusí byť k nám vždy tak zhovievavé ako tento rok a aj keď sa nám to teraz prepieklo, tak nabudúce už nemusí.
areál letného kúpaliska Zbojnička v Bratislavskej Rači, podujatie SubRegatta2024
Pohľad na panel kanálov a štartovnú listinu. Vpravo pribudol „kapitánsky totem“ kde každý modelár mal na štipci na prádlo nalepenú nálepku s menom, vlajkou a štartovným číslom. Tieto štipce mali mať kapitáni pripnuté na svojich RC vysielačoch, aby medzi sebou vedeli o koho sa jedná a tak mali aj prehľad, ktorí z nich jazdia na rovnakých frekvenciách a kanáloch, aby nedochádzalo k rušeniu.
realita bola iná 😀 no hádam sa to zlepší
ŠTARTOVNÁ LISTINA
Vo svojom príspevku sa pokúsim postupne predstaviť najmä modely o ktorých som zatiaľ nepísal vo svojom článku z pred dvoch rokov a tak nadviažem na sériu, ktorú som vtedy začal.
Christian Albrecht z Nemecka bol u nás po druhý krát a stavia zmenšeniny menej známych a hlavne málo sériových modelov ponoriek a tak patria k tým, ktoré hodno obdivovať, študovať zákulisie ich vzniku a nasadenia.
Na foto Christian vpravo prepožičal svoju NR-1 mladej kapitánke. Ozaj jej to išlo a mala cit. Krásne gesto Christian, ďakujeme. Priniesol ešte ponorky Euronaut, Spiggen II. a Narwal.
Christianovú ponorku NR-1 som spomenul v článku SubRegatta 2022
Narwal – ďalšia zaujímavá ponorka. Ten sa začal koncipovať v roku 1987 akoOrca odvodený od slovného spojenia nemeckej námornej elektroniky STN Systemtechnik Nord (neskôr STN Atlas Elektronik). Orca bola veľmi podobná finálnemu dizajnu, ale bola rozpoznateľná podľa nízkej skrčenej konštrukcie a veľkých horizontálnych stabilizátorov. Zvonku by sa zdalo, že vnútorné usporiadanie už bolo podobné finálnemu Narwalovi.
Christian Albrecht pri otvorenom trupe Narwal-u
Západonemecká „Trieda 740/03“ NarwalUnterwassertransportgerät, UWTG bol skonštruovaný a prevádzkovaný v utajení v posledných dňoch studenej vojny. Bol navrhnutý ako transportný pre „Kampfschwimmers“, teda pre bojových plavcov špeciálnych síl nemeckého námorníctva. Nasadený bol pozdĺž pobrežia Baltského mora pre spravodajské misie. Narwal bol spustený na vodu v Kieli v roku 1989 a slúžil až do polovice 90. rokov 20. storočia, pričom prvýkrát bol verejne predstavený v októbri 1996.Narwal je často označovaný aj ako Orca.
Oficiálne sa hovorí, že bol postavený iba jediný prototyp, ale existujú dohady, že bol postavený aj druhý exemplár. Existencia a osud druhej lode sú však predmetom špekulácií. My však vieme, že Christian celkom určite predstavil tretí veľmi úspešný exemplár.
technické parametre skutočnej ponorky
Hmotnosť
23 500 kg
Dĺžka
13,72 m
Šírka [mm]
2,1 m
Výška
2,5 m
Prevádzková hĺbka
100 m
Výdrž s posádkou 2 + 3 potápači
96 hodín
Narwal
Spiggen II. a Narwal vedľa seba
Spiggen II. patrí pre zmenu k najmenším ponorkám Švédskeho námorníctva. Používala sa predovšetkým ako cvičné plavidlo pre cvičenia protiponorkového boja simulujúce nepriateľskú ponorku.
záber na Spiggen II. v roku 2022a teraz
Do služby bola zaradená v roku 1990. Ponorka bola riadená dvojčlennou posádkou, ktorá mohla sedieť vedľa seba v kokpite. Nebola vybavená žiadnymi torpédami, ale v prípade vojny by mohla byť použitá na sabotážne alebo prieskumné misie. Štrnásťdňová výdrž bola na ponorku tohto typu impozantná. V roku 2013 bola vyradená z prevádzky a je vystavená v prístave vo Švédskom Töre. Mali sme ju možnosť vidieť v Bratislave aj v roku 2022.
László Benkó z Maďarska je neodmysliteľnou súčasťou podujatí ako u nás v Bratislave tak aj v Neulengbachu. Pravidelne reprezentuje Maďarsko na stretnutiach a okrem ponoriek mu to ide aj s loďami na parný pohon ako vidno práve na fotke z nedeľného dopoludnia. Lászlo priniesol tri ponorky. Baracuda, LosAngels v mierke 1:96 a TypXXI v mierke 1:40
O Lászlových ponorkách som písal v článku SubRegatta 2022 a tak teraz pridám iba zopár aktuálnych fotiek.
legendárna Baracuda
Typ XXI v mierke 1:40
László túto ponorku Typ XXI vyrobil od základu sám a to vrátane kopyta a následne trupu z laminátu. Nejedná sa teda o žiadnu stavebnicu, ale poctivo postavenú ponorku. Lászlo máš náš obdiv.
László v suchom doku pri svojich ponorkách, dnu bolo ozaj veľmi horúco, teploty dosahovali až 40 °C
László s ponorkou triedy LosAngels keď práve dojazdil
Jacek Bieda z Poľska na foto drží novinku ORP SOKÓŁ. Priniesol okrem už známych ponoriek U 155 ex DEUTCHLAND r.1918, U 14 ex CURIE r.1915 a HAJEN r.1905 aj štyri nové…
Britskú ponorku X – CRAFT, Japonskú ponorku Typ A, Japonské torpédo – KAITEN – 10, Poľskú ponorku (ex Britskú) – ORP SOKÓŁ, Britskú ponorku CLASS – U
ORP Sokół ( N97) – bola ponorka poľského námorníctva v exile počas druhej svetovej vojny . Ponorku postavila lodenica Vickers Shipbuilding and Engineering Ltd. Kýl bol položený 9. decembra 1939 v Barrow-in-Furness / Anglicko . Ponorka bola pôvodne určená pre Kráľovské námorníctvo ako HMS Urchin (N97) , no krátko po dokončení bola odovzdaná Poľskému námorníctvu . ORP Sokół, podobne ako jej sesterská loď Dzik, operovala najmä v Stredozemnom mori. ORP Sokół a ORP Dzik sa nazývali aj hrozné dvojičky.
Kaiten – 回天 (doslovný preklad: „Otáčanie neba“, bežne prekladané ako „obrat nebeskej vôle“, „nebeský otriasač“) boli torpéda a samovražedné plavidlá s posádkou, používané japonským cisárskym námorníctvom vo finále. etapy druhej svetovej vojny. Výskum prvého Kaitenu sa začal vo februári 1944, 25. júla toho istého roku nasledoval prvý prototyp. Do 1. augusta bola zadaná objednávka na 100 kusov.
Grzegorz Jermołaj s torpédom Jaceka Biedu ide k bazénu
X-CRAFT– Trieda X bola trieda diesel-elektrických miniponoriek britského kráľovského námorníctva z obdobia druhej svetovej vojny. Využívané boli najmä na napádanie nepriateľských plavidiel pomocou na dno ukladaných náloží. Ponorky sú známe najmä svojím úspešným útokom na nemeckú bojovú loď Tirpitz. Okrem miniponoriek základného modelu X boli vyrábané ešte cvičné miniponorky subverzie XT a mierne zväčšené miniponorky subverzie XE, ktoré boli určené na nasadenie proti Japonsku. V 50. rokoch bola postavená ešte trieda Stickleback, ktorá konštrukčne úzko nadväzovala na miniponorky typu XE.
Marcel Böhlke z Nemecka priniesol svoj Seawolf od Robbe prerobený na statický ponor. Mali sme ho možnosť vidieť v Rači aj minulý ročník.
záber na Seawolf v roku 2022
Detlef Franke z Nemecka zobral svoje tri ponorky a to USS Albacore, Seawolf a U-Kreuzer
o jeho ponorkách som písal v článku SubRegatta 2022 no vrátim sa k zaujímavému technickému riešeniu ktoré mi Detlef predstavil v U-Kreuzer.
U-Kreuzer ma zaujal ponornou nádržou riešenou bez závitovej tyče a celý vtip spočíva v tom, že piest je dostatočne široký na to, aby sa nevzpriečil a je osadený na každej starne gumovými O-krúžkami. Voda je následne vháňaná dnu do nádrže zubovým (no možno použiť aj peristatické) čerpadlom a vzduch pri nasávaní vody je z druhej strany piestu tlačený do tesného trupu čím vzniká želaný pretlak. Detlef mi ukázal ešte jednu vychytávku a aby trup nemusel po každé otvárať tak na jeho dve vonkajšie veká zabudoval venily ktoré dokáže po plavbe otvoriť a vháňa do nich vzduch po dobu jednej hodiny obyčajným zubovým čerpadlom a tak dokáže spoľahlivo od-vetrať tesný trup a odtsrániť prípadný kondenz. Navyše pri nabíjaní akku (ak by boli NiCd) takto spoľahlivo odvetrá aj neželané plyny vznikajúce pri nabíjaní, čím sa predíde prípadnej korózií kovových súčiastok v tesnom trupe.
Oto Gerža z Českej Republiky na fotke s doposiaľ ním postavenou najväčšou ponorkou 3D tlačou Typ XXI. Priniesol túto a ešte jedu menšiu XXI a okrem nich aj Seehund, Skipjack, Triedu 206A v dvoch mierkach, UB-1 a UB-16
Oto kreslí a konštruuje modely ponoriek v 3D programe a následne ich aj vyrába pomocou 3D tlače. Viete si u neho zakúpiť aj iba 3D dáta pre konkrétny jeden exemplár modelu ponorky a následne vytlačiť na 3D tlačiarni. Oto ponúka k ponorkám aj leptané paluby a detaily rovnako ako aj nálepky a dnes už aj vysokokvalitné tlačené diely resinovou tlačou doplnkov ako protilietadlové zbrane a iné detaily.
Na fotke v popredí ponorka Triedy 206A čo je vlastne modernizovaná verzia Trieda 206 ktorej modernizácia prebehla v 90-tych rokoch na 12 kusoch. V skutočnosti disponuje modernejším sonarom a elektroniku a je v službe aj v súčastnosti. Oto ju postavil v mierke 1:35. Vedľa nej obriaTyp XXI tiež v mierke 1:35 s dĺžkou trupu takmer 2 metre z obdobia II. sv. vojny. Tu je vidno aké boli nemecké oceánske ponorky triedy XXI obrovské.
v pozadí Seehund v mierke 1:12 (o tejto ponorke som písal v roku 2022) a v popredí Typ XXI v mireke 1:48
v pozadí ponorka UB-1 v mierke 1:30 (o tejto skutočnej ponorke som písal v roku 2022) a v popredí U-2363 Typ XXIII v mierke 1:35 (o Type XXIII ako skutočnej ponorke som písal v roku 2022)
(i)Ponorku UB-1 sme dostali od Ota na test a s Dušanom budme stavať dva exempláre pomocou 3D tlače. Určite sa môžete tešiť na jej recenziu a plavebné skúšky.
Rudolf Grahammer z Rakúskeho klubu IGU Austria (na fotke vľavo s kolegom Christianom Mikulicsom) priniesol Typ VIIC OTW v mierke 1:35, Nautilus Engel v 1:32 a novinku, obriu Typ XXI so systémom stlačeného vzduchu v miereke 1:30
Typ VIIC v mierke 1:35, s tou sa Rudi prezentoval aj keď bol u nás v Rači po prvý krát v roku 2022
TypXXI v mierke 1:32 je vybavená dvomi kompresormi a súčasťou sú aj dve trimovacie nádrže, každá o objeme 500ml pričom hlavná ponorná nádrž má 2,2 Litra. Pre pohon slúžia dva Bruschless (hovorí sa im aj striedavé) motory. Doba výstavby trvala zhruba dva roky. Na videách je vidieť pneumatické vysúvanie periskopov a v prednej časti aj otváranie krytov torpédometov.
dve Fotky XXI zo súkromného albumu Rudolfa Grahammera
Na ponorke zo stavebnice firmy Engel si dal Rudi ozaj veľmi záležať a keď vám prezradím že použil 8500 nitov a nanovo ich implementoval do trupu tak mi neuveríte no fotky hovoria za seba. Kvalita akou bola stavebnica vyrobená podľa Rudiho bola “NEUSPOKOJIVÁ” a skrátka sa mu to nepáčilo a tak sa pustil do prerábky. Zmeny dostal aj tlakový trup, lebo pôvodný nebol časom v najlepšej kondícií a netesnil. Fotky pred a po úprave máte možnosť vidieť nižšie na konci odseku a patria k Rudiho súkromným. Celá prestavba trvala asi jeden rok. Hrdza ktorú je vidieť na povrchu je ozajstná a prelakovaná.
Ako vidno podľa fotky, tak Rudi vsadil a prihlásil práve Nautilus pre verejnosťou volený najkrajší model podujatia s číslom 7.
Fotky Nautilusa zo súkromného albumu Rudolfa Grahammera
Peter Horvath z Rakúskeho klubu IGU Austria priniesol tri ponorky. Okrem dynmaickej ponorky Seawolf od Robbe s ktorou minulý rok vyhral 3. majstrovstvá Európy ponoriek aj ponorku NEPTUN od Thunder Tiger. Na fotke je v popredí vidieť jeho ponorku U-1202 Typ VII/C 41 Nemeckej Kriegsmarine z II. sv. vojny a práve tu priblýžim viac.
Ponorky typu VII tvorily po dobu II. svetovej vojny jadro nemeckých ponorkových síl. Podnikly cca 2600 bojových plavieb a potopily 190 vojnových a 1175 obchodných lodí. Utrpely však tažké straty. Potopenýcho ich bylo okolo 400, přičom na nich zahynulo 22 000 námorníkov (73% celkových strát nemeckých ponorkárov).
Model U-1202 Typ VII/C 41 je stavebnica firmy Schaffer
technické parametre tohoto RC modelu ponorky
trup je vyrobený zo sklolaminátu (GFK)
Hmotnosť
16 kg
Dĺžka
1670 mm
Doba výstavby
2 roky
prijímač – Robbe Futaba 8 kanálový, regulátor otáčok – Robbe Futaba Navy Control 535R, svetelný okruh – Robbe Monoswitch, magnetický prevádzkový spínač – Engel, proporcionálne ovládanie piestovej nádrže – verzia 2 so statickou reguláciou hĺbky a trimovaním nádrže – Engel Tmax, záťažová piestová nádrž 500 ml – 2 kusy Engel, pohon a ovládanie nádrže – 12 V, olovená akku 4,5 V prijímač NiMH akku 5,4 V
Uzáver tesného trupu ponorky je riešený so štyrmi krytmi z plexiskla o hrúbke 3 mm s tesniacim o-krúžkom. Skrutky sú závitu Nirosta M3 a maticami. Horná paluba je s odnímateľnou vežou. Osvetlenie je možné zapnúť: LED pozičné svetlá červeno/zelené a biele kormové svietidlo na veži biele horná paluba je osvetlená bielym lampášom.
zopár faktov o skutočnej ponorke U-1202 Typ VII C/41 v nemčine tu …
Schichauwerft Danzig
Kiellegung:28.4.43 Stapellauf:11.11.43 Indienststellung:27.1.44 von
Rolf Thomsen Kapitänleutnant (1.3.1943) Crew 36 Geboren am 6.Mai.1915 in Berlin (1945-30 Jahre alt) Gestorben am 26.März 2003 (87) Bad Godesberg
25.11.39 Eiserne Kreuz 2.Klasse
15.5.40 Eiserne Kreuz 1.Klasse
– 11.40 Narvikschild – 8.40. Verwundetenabzeichen in Schwarz
25.4.41 Frontflugspange für Aufklärer in Silber
26.3.42 Frontflugspange für Aufklärer in Gold
3.1.45 U-Bootkriegsabzeichen 1939
4.1.45 Ritterkreuz des Eisernen Kreuzes
27.4.45 U-Bootfrontspange in Bronze
29.4.45 852.Eichenlaub zum Ritterkreuz des Eisernen Kreuzes
Frontboot: 11.U-Flottille Bergen 01.09.44-08.05.45 Flottillenchef Heinrich Lehmann-Willenbrock 20.12.44-Mai 45
3 Feindfahrten Kiel-Horten-Kristiansand-Bergen-Nordatlantik-Gewässer um England-Bristolkanal 21.10.44-01.01.45
1 Feindfahrt Bergen-Nordatlantik-südwestlich von Irland-Kanal-Bergen 04.03.45-26.04.45
— 6 Dampfer versenkt mit 40176 BRT
— 1 Dampfer torpediert mit 7000 BRT
— 1 Zerstörer versenkt mit 1350 BRT
27.1.44-26.4.45 Kommandant von U-10202
24.4.45-2.6.45 Leiter des Stützpunkt Bergen/Norwegen
8.5.45-9.2.46 Britische Kriegsgefangenschaft
Am 10.Mai 1945 in Bergen außer Dienst gestellt. Britische Beute. Im Oktober 1948 Norwegen als Beute zugesprochen. Am 01.Juli 1951 als norwegische „KINN“ in Dienst genommen. Am 01.Juni 1961 aus der Liste der Kriegsschiffe gestrichen. 1963 zum Abbruch nach Hamburg überführt.
Hans Hofmann z Rakúskeho klubu IGU Austria priniesol ponorku U9, Class 205
Hansa Hofmanna hádam neje nutné extra predstavovať a jeho meno je známe hádam všetkým modelárom ktorí sa zaujímajú o RC modely ponoriek. Prezident Interessengemeinschaft Modell U-Boote Austriaa aj šéfredaktor ich klubového časopisu „Turm ist Raus“ má toho niekedy naozaj vyše hlavy a venuje klubu takmer všetok svoj voľný čas. Na samotné ponorky tak moc času nezostáva, ale napriek tomu Hans zopár ponoriek vlastní.
Jednu priniesol aj k nám. Ako Hans sám povedal túto ponorku kúpil už ako použitú. Preto poprosil klubového kolegu Christiana Mikulicsa, aby mu ju celú otestoval a zreštauroval v nej aj elektroniku.
Ponorka triedy 201/202 vtedajšej nemeckej BUNDESMARINE
technické parametre tohoto RC modelu ponorky
trup je vyrobený zo sklolaminátu (GFK)
Hmotnosť
25 kg
Dĺžka
1700 mm
– 2 hliníkové bajonetové uzávery, vzadu na korme a jeden vpredu na prove – 1 centrálna dvojpriestorová piestová nádrž na každej strane s 2 x 12V-elektromotormi, ponorné nádrže sú každá ovládaná zvlášť – 2 samostatné ovládače piestových nádrží, systém Markus Rieger – priečny pohon na prove – palubné napätie 12V – pohonný motor na 12V chladený vodou s prevodom cez ozubený remeň – pozičné svetlá pripravené, no toho času zatiaľ nefunkčné
Petr Jašek z Českej Republiky na fotke vľavo s kolegom Mirkom Kostrounom
Petr priniesol so sebou tri modely. Žltú 212 Todaro, Ghadir (na fotke v pozadí na ľavo) a minuloročný model ponorky CV-707 Vessiko (na fotke za Mirkovym Gatom) a práve k nemu trošku obsažnejšie…
CV 707Vesikko je prototyp U-bootu typu II., ktorý zkonštruovala nemecká konstrukčá kancelária v Holansku pre Fínsko. Nemci mali po I. sv. vojne zákaz daný Versailskou zmluvou vyvíjať a stavať ponorky. Tak to obchádzali takýmto spôsbom. Vesikko sa potom stala predobrazom nemeckých typov II. VII. a IX. Ponorka zostala zachovaná ako muzeálny exponát v pevnosti Suomenlinna v Helsinkách.
Petrov model je v mierke 1:40 rovnako ako bola U-47 od firmy Robbe a jeho slovami je účel jednoduchý. U-47 je pekný model, veľmi obľúbený a veľa modelárov si ho upravuje k svojmu obrazu. Je však veľký, neskladný a keď je plný vody aj dosť ťažký. Malý Vesikko je taký kompromis a dá sa ľahko úpravou veže zmeniť na rôzne varianty typu II. Farebne sa model s originálnou loďou nekryje, má iba základný náter skôr pripomínajúci iné ponorky typu II.
Grzegorz Jermołaj z Poľska na fotke vpravo priniesol okrem už spomenutej retro spomienke vo forme Melodie aj svoju prvú ponorku U-XXIII
Pavel Kostka z Českej Republiky priniesol model ponorky U82 od firmy Engel v mierke 1/35
na pravo U82 Pavla Kostku z Brna
Pavel svoju ponorku pred podujatím pripravoval a podarilo sa mu vyriešiť veľa maličkostí aby si podujatie mohol s ponorkou užiť. Spomeniem že konzultovali sme spolu telefonicky problémy s piestovými nádržami dodávané v stavebnici a to hlavne zdeformovanie jedného valca piestovej ponornej nádrže, ktorá bola vyrobená z trubky ktorej stena bola iba 1mm. Pavel to vyriešil tak, že kúpil nové O-krúžky inej tvrdosti / kvality a po poskladaní dokázali takto zdeformovaný valec utesniť.
Na podujatie sa Pavel ozaj poctivo pripravoval, no nie vždy ide všetko podľa plánu a Pavlovi sa pri plavbe vytrhla priechodka predných hĺbkových kormidiel a do trupu začala prúdiť nezadržateľne voda.
vľavo – priechodka predných hĺbkových kormidiel v uzávere tesného trupu
Pavel potom ponorku hlavne sušil aby zachránil zaplavenú elektroniku.
Pavel kúpil ponorku už hotovú a teda poskladanú a verím, že ak by ju staval on dal by pozor na veľa nedokonalostí na ktoré výrobca pozabudol alebo technicky nezvládol správne skonštruovať.
Pavlovi bola verím aspoň malou útechou to, že jeho loď Harro Koebke zaujala veľa divákov a vynikla aj pri nočných plavbách.
Harro Koebke Pavla Kostku z Brna
Miroslav Kostroun z Českej Republiky (na fotke vpravo s kolegom a spoluorganizátorom Ferim Valčekom) priniesol ponorky z ktorých spomeniem tri a to – USS George Washington postavená Františkom Karasom (RIP) ktorú Mirek rekonštruoval, Kilo vyrobené 3D tlačou a Gato z kitu. Obe v rovnakej mierke 1:72.
USS George Washington (SSBN-598) bola prvou a vedúcou operačnou ponorka s balistickými raketami Spojených štátov. Prvá z jadrových ponoriek, tretím plavidlom v histórii námorníctva Spojených štátov s týmto menom, na počesť Georga Washingtona (1732–1799), prvého prezidenta Spojených štátov.
Mirek zobral rekonštrukciu ponorky USS George Washington ozaj vážne a vďaka jeho nasadeniu sme mohli vidieť nádherný historický model vyrobený klasickým postupom teda plankovaním a olaminovaním doplnený o kovové skruže v novom šate. Fotky sú z Mirkovho súkromného albumu.
výsledok stojí za to
Kilo – je Ruská dieselelektrická ponorka v minulosti stavaná Sovietskym zväzom. Primárne slúži na protilodné a protiponorkové operácie a pobrežné hliadkovanie. Patrí k najtichším konvenčným ponorkám vôbec a sú pre súčasné Rusko dobrým vývozným artiklom. Dnešné ponorky sú už tretej generácie. Mirek kúpil 3D dáta spolu s Rudim Okuliarom od Ota Geržu a vyrobili tak dva exepláre.
Fotky z Mirkovej súkromnej galérie je možné vidieť dole. Tlačená je aj zástavba tesnéhop trupu. Ponorný systém je riešený vakom z Bauhausu o objeme 400ml a peristatickým čerpadlom. Dĺžka ponorky je 995mm a tesný trup má priemer 100mm.
Mirek si minulý rok z Neulengbachu priniesol Gato (na fotke v popredí). V krabici plastikového kitu bol pripabelený ponorný systém, prepážky tesného trupu spolu s kormidlami a stevenkami Davida Merrimana, ako je vidieť z fotiek dole. Model ako taký neposkladaný a kúpil ho od krajana kolegu. Hneď sa do neho pustil. Tento rok už tak Gato plávalo no zatiaľ bez funkčného statického ponárania. Budúci rok v Neulengbachu by mohlo byť hotové.
TriedaGato patrila k oceánskym dieselelektrickým ponorkám námorníctva Spojených štátov amerických. Bol to hromadne vyrábaný typ a intenzívne nasadený za druhej svetovej vojny, na ktorý naviazaly modifikované ponorky triedy Balao a Tench. Tieto veľké ponorky, určené k operáciám v rozľahlých oblastiach Pacifiku sa vyznačovaly vysokou rýchlosťou plavby na hladine, veľkým dosahom a veľkou zásobou torpéd.
zábery z Mirkovej súkromnej fotogalérie
Werner Lang z Rakúskeho klubu IGU Austria priniesol tri modely. Maketu Turtle a dve dynamické ponorky Delfin a U-Gurki.
Turtle (korytnačka) – bola ponorka navrhnutá v roku 1775 americkým vynálezcom a vlastencom Davidom Bushnellom. Je prvou známou ponorkou v dejinách, ktorá bola použitá pri útoku na nepriateľskú loď s úmyslom ju potopiť. Ponáranie a vynáranie uľahčovala menšia, zvislo umiestnená skrutka. Vztlak sa reguloval vpúšťaním vody do trupu alebo jej vypudzovaním pumpou, ktorú obsluha ovládala nohami. Ďalej ponorka niesla 381 kg olovených závaží, z nich sa dalo 91 kg v prípade núdze odhodiť. Tento model je vyvážený pre presnú teplotu vody a nemá ponornú nádrž rovnako ako jej verný originál. Werner ju tak po položení na vodnú hladinu musel vyberať z dna bazéna. Jednoducho klesla ku dnu. Spôsobené to bolo vyššou teplotou vody v bazéne ako je zvykom, keď nedokázala splývať, lebo hustota vody sa s ďalším rastom teploty znižuje. Zaujímavosť je aj anomália vody, no v tomto prípade táto nebola relevantná.
Delfin je stavebnica od Norberta Brüggena – Modell Uboot Spezialitäten. Werner vynechal sklenenú kupolu, ktorá bola v origináli. Model je veľmi aerodynamický a rýchli.
U-Gurki je vlastný dizajn, tlakový trup pozostáva z nádoby na uhorky, preto ten názov. Celé to váži asi 1,5 kg. Oba modely sa ponárajú len dynamicky.
Christian Mikulics z Rakúskeho klubu IGU Austria priniesol tri ponorky a to U12 K.u. K Holland 1:32, U10 K.u. K UB1 1:32 a novinku UB1 tlačenú na 3D tlačiarni z 3D dát od Ota Geržu
prebiehali aj testy a ladenie Švédskej ponorky Sjoörmen
Christian už jednu ponorku z obdobia I. sv. vojny vlastní (na fotke vľavo) a objednal od Ota Geržu ďalšiu ponorku UB-1 (o tejto skutočnej ponorke som písal v roku 2022). Ponorka sa dá kúpiť na RCSubs.cz. Ide o vytlačené sekcie trupu a sadu leptov s nálepkami pod obj. č. SKU 0242 pokiaľ ide o mierku 1:35 alebo SKU 0243 pri mierke 1:30.
Po zoskrutkovaní jednotlivých sekcií trupu skrutkami a maticami M4 bol vonkajší trup hotový. Trebalo však ešte zmazať stopy po 3D tlači a tak nasledovalo tmelenie a brúsenie. Interiér tesného trupu je vyrobený pomocou sivej PVC rúry o priemer 90 mm, do ktorej je vložená technická kostra.
Zadná prepážka je vyrobená z hliníkového krúžku, ktorý zároveň drží celý technický rám. Technický rám je vyrobený zo závitových tyčí M4. Piestová nádrž je vyrobená zo 60 mm hliníkovej trubky.
Ako koncová plocha je použitý 4 mm hliníkový plech, na ktorom sú umiestnené dve servá pre smerové a hĺbkové kormidlo. Tiahla kormidiel sú závitu M2 utesnené prechodkami od Norberta Brüggena. Ako hnací motor je použitý normálny „kartáčový“ jednosmerný motor, aj keď Christian sa pohrával s myšlienkou s moderným bezkomutátorovým (striedavým) motorom, ale ten by bol v trupe veľmi na tesno. Elektronické komponenty sú umiestnené v prednej časti technickej konštrukcie ako ovládanie záplavovej nádrže, ktoré pomocou magnetov meria otáčky na hnacom hriadeli a tým zaručuje presnú levitáciu ponorky.
Regulátor pohonu je robustný regulátor s 9A pre hnací motor a ako elektronický pomocník na udržiavanie hĺbky je inštalovaný regulátor polohy.
5 kanálový prijímač Futaba je inštalovaný pod ovládaním motora. Napájanie je riešené s 2S Lipo akku, čo umožňuje dlhšiu jazdu a malý priestor pre jej umiestnenie. Napriek tomu bol s ňou malý problém, lebo bola príliš dlhá na to, aby bola uložená v technickom ráme.
Vytvorené bolo predĺženie na konci tesného trupu. Čas prevádzky s Lipo je viac než dostatočný a pohybuje sa okolo 1 hodiny.
Christian a Rudi pri programovaní švédskej pobrežnej ponorky „Sjoörmen“. Je to trieda dieselelektrických ponoriek a v minulosti slúžili švédskemu námorníctvu na obranu pobrežia v Baltskom mori. Neskôr boli odpredané do Singapuru. Tento RC model je vybavený pneumatickým ponorným systémom a ako vidieť z fotografií tesný trup tvorí rúra používaná v stavebníctve.
a Christian pri jej testovaní
Jaroslav Otrusina z Českej Republiky nás po zopár rokoch opäť poctil svojou návštevou a priniesol staronovú Akulu DRAKU a novinku Pjotr Koška „Петр Кошка“ čo bol projekt elektrickej ponorky
Návrh inžiniera J. V. Kolbasjeva na ponorku s výtlakom 20 ton bol primárne určený na diverznú činnosť. Podľa plánu by civilná loď s rozobratou ponorkou v nákladnom priestore vplávala do prístavu pod neutrálnou vlajkou. Potom by sa sabotážna ponorka zostavila a umiestnila do vody pomocou žeriavu, aby nakoniec spustila torpédový útok z krátkej vzdialenosti. Torpédomety boli umiestnené tak, že kormové torpédo bolo vypálené buď počas ponorenia sa, alebo potom, čo ponorka prešla pod cieľom. Po torpédovaní cieľa ponorka mala opustiť prístav a čakať na svoju materskú loď.
20 metrov dlhá jedno trupová ponorka pozostávala z 9 častí spojených skrutkami. V tomto projekte bola prvýkrát na svete použitá sekčná metóda stavby ponoriek. Najväčšia časť vážila 1,6 tony a jej úplná montáž trvala približne 6 hodín. Po rozobraní sa všetky časti zmestili do železničných vozňov. Modernizácia ponorky pozostávala z dvoch torpéd kalibru 381 mm (15 palcov).
Pohonný systém pozostával z batérie s hmotnosťou okolo 4 ton a šiestich elektromotorov každý s výkonom 4 HP, z ktorých každý mal vlastný hnací hriadeľ a skrutku. Teoreticky by takéto vybavenie a usporiadanie pohonného systému malo ponorke umožniť veľmi vysokú manévrovateľnosť a malý polomer otáčania, čo je dôležité najmä v úzkych prístavoch. Vztlak ponorky bol zabezpečený naplnením časti objemu sekcie ponorky špeciálnou odľahčenou korkovou hmotou vyvinutou Kolbasyevom. Konštrukčná hĺbka ponoru bola 20 metrov. Maximálna rýchlosť na vode je takmer 9 uzlov, pod vodou 6 uzlov. Čo bol na tú dobu naozaj vynikajúci výsledok. Ukázalo sa, že loď bola schopná zostať v hĺbke periskopu bez pohybu, čo zrejme znamenalo vyprázdnenie záťažových a prepäťových komôr stlačeným vzduchom, ale toto špeciálne zariadenie nebolo nikdy podrobne opísané. Nevýhodou bola krátka dĺžka plavby asi 15 míľ. Maximálny čas strávený v ponorenej polohe bol 20 minút.
Stavba tejto ponorky bola vykonaná v utajení pod vedením N. N. Kutejnikova v dielňach Kronštadtského prístavu (divízia Baltských lodeníc v Kronštadte) v roku 1901. Pri stavbe Kutejnikov prvýkrát použil metódu sekčnej konštrukcie, ktorú vyvinul, a potom v roku 1901 publikoval článok s názvom „Hodnotenie prvkov ponoriek“ v „Informačnom bulletine spoločnosti lodného inžinierstva“.
Keď začala rusko-japonská vojna, vo februári 1904 bola „Петр Кошка“, rozobratá a prepravena na piatich vagónoch po sibírskej železnici na Ďaleký východ do prístavu Port Arthur – foto prístavu tu. Tam bola zostavená pod dohľadom Ing. N.N.Kuteynikov. Počas vojny bola využitá na oklamanie aktivít japonska v prístave Port Arthur. Po vojne bola ponorka „Петр Кошка“ odovzdaná svojmu vynálezcovi J. V. Kolbasyevovi v Sevastopole na experimenty.
… a staronový RC model ponorky Akula DRAKU
Paolo Saccenti z Talianska priniesol päť modelov a meral k nám cestu z Milána čo predstavuje cestu dlhú 960 km v jednom smere. Jemu a jeho manželke Elen patrí veliký veliký obdiv a touto cestou aj poďakovanie.
Paolo priniesol konkrétne nemeckú U-141 Type IID, americký Hunley, SeaWolf od Robbe, taliansky Maiale a obrnenú americkú paroloď USS Monitor
U-141 Type IID patrí najnovším modelom ktoré Paolo postavil. Na fotkách vidieť že ponorka je naozaj veľká a pri dĺžke trupu 1700mm plávala ozaj majestátne. Ide o model zo stavebnice od britskej firmy Sheermodels UK v mierke 1:27. Pre potápanie sa Paolo rozhodol pre menej používaný systém s a tlakovú balastnú nádrž, čerpadlo a uzatvárací ventil s pomocou servopohonu.
Objednávka na stavbu skutočnej ponorky bola zadaná lodenici Deutsche Works v Kieli 25. septembra 1939. Kýl bol položený 12. decembra toho istého roku a spustená na vodu 27. júla 1940. Uvedená do prevádzky pod vedením nadporučíka Heinza-Otta Schultzeho bola 21. augusta 1940. Po uvedení do prevádzky patrila do 23. októbra 1940 k 1. U-flotille v Kieli ako cvičné plavidlo. Následne od 24. októbra 1940 do 30. apríla 1941 bola s rovnakým poslaním, ale v 21. U-Flotille v Neustadte a neskôr v Pillau. Na začiatku vojny proti Sovietskemu zväzu bola loď od 1. mája 1941 do 30. septembra 1941 pridelená k 3. U-flotille v Kieli, keď sa potom opät ako cvičná vrátila nazad k 21. U-Flottille v Pillau. Naposledy bola U 141 od marca 1945 do 5. mája 1945 ako cvičná ponorka v 31. U-Flotilla v Hamburgu. Spolu absolvovala štyri bojové nasadenia a potopila dovedna 5 obchodných lodí.
Nemecké ponorky Type IIDboli zväčšenými verziami pôvodných Type II. U-141 mal výtlak 314 ton na hladine a 364 ton pod ňou. Ponorka mala celkovú dĺžku 43,97 m, dĺžku tlakového trupu 29,80 m, šírku 4,92 m, výšku 8,40 m a ponor 3,93 m . Ponorku poháňali dva štvortaktné, šesťvalcové dieselové motory MWM RS 127 S s výkonom 700 konských síl (510 kW / 690 k) pre plavbu na hladine a dva elektromotory Siemens-Schuckert PG VV 322/36 s výkonom 410 konských síl (300 kW / 400 k) na použitie pri ponorení. Mala dva hriadele a dve lodné skrutky o priemere 0,85 m. Ponorka bola schopná operovať v hĺbkach 80 až 150 metrov (260 – 490 stôp). Ponorka mala maximálnu rýchlosť na hladine 12,7 uzla (23,5 km/h) a maximálnu rýchlosť pod hladinou 7,4 uzla (13,7 km/h). Keď bola ponorená, mohla operovať do vzdialenosti 35 až 42 námorných míľ (65 až 78 km) rýchlosťou 4 uzly (7,4 km/h). Vynorená mohla prejsť 3 800 námorných míľ (7 000 km) rýchlosťou 8 uzlov (15 km/h). U-141 bola vybavená tromi 53,3 cm (21 palcov) torpédometmi na prove, piatimi torpédami alebo až dvanástimi torpédovými mínami typu A a 2 cm (0,79 palca) protilietadlovým kanónom. Posádka sa skladala z 25 mužov.
fotky Type IID zo súkromného albumu Paola Saccentiho
Paolo pre účely nočných jázd priniesol aj model ako podľa jeho slov nie je síce ponorka, ale plaví sa s ním v noci, keď je streľba z dvoch zbraní v tme je veľmi choreografická.
USS Monitor– bola americká obrnená vojnová paroloď prevratnej konšrukcie postavená podľa plánov švédského inžiniera a vynálezcu Johna Ericssona. Ako prvá loď tohoto typu dala USS Monitor meno konštrukcii vojnových lodí — monitorom.
Hunley – CSS H. L. Hunley bola miniponorka Konfederovaných štátov amerických nasadená do boja za americkej občianskej vojny. Počas niekoľko svojich plavieb sa celkom trikrát potopila, přičom zahynulo celkom 21 členov ich posádok. Dňa 17. februára 1864 podnikla svuju v poradí tretiu a zároveň prvú bojovú plavbu. Behem nej potopila unionistickou vrtuľovú šalupu USS Housatonic, čo bol prvý úspešný ponorkový útok v historii. Samotná Hunley sa pri akcii tiež potopila a celá jej posádka zahynula. Vrak bol nájdený až v roku 1995. V roku 2000 bol vytiahnutý a vystavený vo Warren Lasch Conservation Center v North Charlestonu v štáte Južná Karolína
Paolo Saccenti s Hunley na vode
Maiale – koncept malej ponorky s posádkou nesúcej bombu bol vyvinutý a patentovaný britským námorným dôstojníkom v roku 1909, ale nikdy nebol použitý počas prvej svetovej vojny. Talianske námorníctvo experimentovalo s primitívnou malou ponorkou (Mignatta) nesúcou dvoch mužov a mínu. Toto plavidlo úspešne potopilo rakúsko-uhorskú bojovú loď SMS Viribus Unitis 1. novembra 1918.[1]
Prvým skutočne praktickým ľudským torpédom bolo talianske Maiale , ktoré bolo vo väčšine vyrobených kusov poháňané elektricky s motorom o výkone 1,6 konských síl (1,2 kW). Pri maximálnej rýchlosti 3 uzly (5,6 km/h) často trvalo až dve hodiny, kým dosiahlo svoj cieľ. Dvaja členovia posádky v potápačských oblekoch išli obkročmo, každý bol vybavený kyslíkovým prístrojom na dýchanie. „Prasa“ sa dalo v prípade potreby ponoriť do hĺbky 15 metrov (49 stôp) a hypoteticky do 30 metrov (98 stôp). Po príchode k cieľu bola odnímateľná hlavica uvoľnená na použitie ako príčesná mína. Ak cieľ nebol spozorovaný, potápači potom odviezli mini ponorku nazad do bezpečia.
Manfred Walletschek z Rakúskeho klubu IGU Austria priniesol ponorku TYP XXIII, IXD2 a Donau Seals na fotke vpravo
práve DONAUSEALS spomeniem detailnejšie lebo tentokrát sa jedná o jednu „Fantasy ponorku“ a tak nemá žiadnu predlohu.
„Donauseal“ je statická ponorka založená na bývalej stavebnici od firmy ROBBE.
Nadstavba je vyrobená zo sklolaminátu a dve figúrky „Actionmana“ dotvárajú reálnosť tohoto modelu spolu s množstvom nainštalovaných LED diód. Aby sa s modelom dalo staticky potápať, bola do modelu nainštalovaná 500 ml záťažová nádrž.
Pohon tvorí bezkomutátorový motor od firmy Hacker, napájanie je dostatočne dimenzované a skladá sa z dvoch lítium-polymérových akku. Jednen akku napája pohon a druhá záťažovú nádrž a osvetlenie. Aby boblo zabezpečené, že pozícia modelu zostane stabilná aj pri ponorení, je nainštalovaný tlakový senzor hĺbky, ktorí pôsobí na zadné hĺbkové kormidlá.
technické parametre tohoto RC modelu ponorky
trup je vyrobený zo sklolaminátu (GFK)
Hmotnosť
7 kg
Dĺžka
700 mm
Šírka
100 mm
Výška
190 mm
Hĺbka ponoru
2 metre
Posádka
dvaja akčný muži
Doba výstavby
150 hodín
Peter Kováč zo Slovenska sa zúčastnil iba v sobotu no priniesol model, ktorý bol už vyhodený v starom železe a určený na likvidáciu. Bol celokovový a tak bol opäť spojazdnený a spustený na vodu a týmto i zachránený. Jednalo sa o podobný model ponorky ako Vessiko Petra Jašeka.
Mario Poller z Nemecka zavítal na podujatie do Rače po prvý krát a priniesol hneď niekoľko zaujímavých ponoriek. Prvú ktorú spomeniem je…
UC-1 a je to vlastne ponorka vyvinutá na základe ponoriek triedy UB-1. Jednalo sa mininosnú ponorku nemeckého cisárskeho námorníctva z obdobia I. sv. vojny. Vyznačovali sa malými rozmermi a jednoduchou konštrukciou, umožňujúcou ich rýchlu stavbu. Boli to vôbec prvé minonosné ponorky zaradené do služby (ruská minonosná ponorka Krab bola síce rozostavaná skôr, ale dokončená až neskôr).
Mario vytlačil na 3D tlačiarni aj míny a tie počas plavby jeho ponorka vypúšťala a takto sa mi to podarilo zachytiť aspoň na fotoaparát. Na fotke dole je vidieť šachty v prednej časti trupu kde sú míny umiestnené.
UC-1 spolu s vypustenými mínami na pravo
ďalší projekt ktorý Mario priniesol je model ponorky s popisom
PRÍSNE TAJNÉ
XXIX H – nikdy nepostavaný dizajn ponorky Type-XXIX-H mal nahradiť všadeprítomnú rodinu ponoriek Type-VIIC. Bolo vyrobených viac ako 700 lodí VII a tvorili chrbticu Kriegsmarine počas II. sv. vojny, ale v roku 1945 boli čoraz zastaralejšie. Preto sa uvažovalo o novom dizajne pre severný Atlantik. Koncept Type-XXIX bol rad 9 konceptov trupu. Tieto sa pohybovali od 681 ton do 1 035 ton a mali šesť až dvanásť torpédometov. Vojnu prežili len plány s modelom -H a tie sú základom tohto o čo sa s nami Mário prišiel podeliť a predviesť.
STEALTH– Typ-XXIX-H bola prvou ponorkou, ktorá do konštrukcie začlenila nenápadné tvarovanie. Aj dnes to naznačuje len jeden alebo dva najnovšie návrhy. Fazetované boky a šikmá plocha boli podobné ako pri „stealth“ stíhačke F-117, ale namiesto odkláňania radarových vĺn boli určené na odklonenie aktívnych sonarových pingov od nepriateľských vojnových lodí.
Typ XXIX-H vychádzal z predchádzajúcich návrhov, predovšetkým z ponorky typu XXI („Elektroboote“), ktorá je právom považovaná za najpokročilejšiu ponorku druhej svetovej vojny. Ponorky doteraz operovali väčšinou na povrchu, najmä počas dlhých tranzitov. „Elekroboote“ použil svoj šnorchel (holandský vynález), aby zostali v podstate ponorené, aj keď bežala na svojich dieselových motoroch – šnorchel poskytoval motorom vzduch. Ďalším pokrokom bolo, že všetky torpédomety boli na prove a palubné delá používané na útočenie na obchodné lode boli odstránené. To odrážalo operačné skúsenosti a realitu dominantných protiponorkových schopností spojencov.
Mario získal ako jediný cenu v kategórií KONŠTRUKTÉR a to ako práve za oba spomenuté modely a to UC-1 ktorá ukážkovo vypúšťala míny a za predstavenie projektu XXIX H
zľava – Detlef Franke, Christian Albrecht a Mario Poller pri ponorke Typ-XXIX-H
a jedna fotka UC-1 zo súkromného albumu ktorú nám poslal Mario Poller
Vo štvrtok v predvečer podujatia mi písal náš kamarát Béla Tibor Király z Maďarska, že síce tak na rýchlo, ale či by sa mohol zúčastniť jeho známi Attila Osvat s ponorkou. Odpoveď znela samozrejme, veď máme radi všetkých modelárov 🙂
Attila Osvat z Maďarska prišiel so synom a tak László Benkó aspoň počas soboty mohol pokecať v rodnej reči.
Attila predviedol model Akuly od výrobcu Engel – modellbau prvej generácie ktorej predloha bola navrhnutá a vyrobená v bývalom Sovietskom zväze.
Akula – Projekt 971 Ščuka (v kóde NATO teda trieda Akula) je trieda Sovietských útočných ponoriek s jadrovým pohonom. Okrem neho je vybavená dvomi záložnými dieslovými generátormi, ktoré dokážu zabezpečiť dodávku energie do systémov ponorky až na desať dní. Prvú z ponoriek spustili do vôd Tichomorkej flotily v roku 1984. Posádku tvorí 73 námorníkov. Ponorka sa vie pohybovať rýchlosťou 33 uzlov pod vodnou hladinou. Vybavená je 7-listou lodnou skrutkou. Zvláštnosťou konštrukcie sovietskych ponoriek je inštalácia núdzových alebo manévrovacích pohonov pre pomalú a tichú plavbu. Trieda Akula má vysúvacie obežné koleso so štvorlistovou skrutkou na spodnej strane trupu na ľavo a pravo-boku, ktoré sú poháňané elektromotormi s výkonom okolo 400 koní. To stačí na rýchlosť až 5 uzlov v pokojných vodách. Ponorka je rozdelená na 6 sekcií a v prípade, že na palube vypukne požiar postihnutá oblasť sa uzavrie a hasiaci systém vypustí freónový plyn na uhasenie požiaru. Ak je ponorka veľmi vážne poškodená, že musí byť opustená, všetky Akuly majú záchrannú kapsulu v strede veže , ktorá je navrhnutá tak, aby všetkých členov posádky bezpečne vyniesla na hladinu – aj keď je ponorka v maximálnej hĺbke ponoru. Akuly sú vybavené štyrmi torpédometmi 533 mm a 650 mm. Môžu byť vystreľované torpéda , protiponorkové strely a riadené strely alebo môžu byť vystreľované morské míny . Rúry 650 mm je možné osadiť kompenzačnými priechodkami, takže ich možno použiť aj pre zbrane kalibru 533 mm.
Peter Mistelbacher z Rakúska mal v pláne vziať dve ponorky, no nakoniec kvôli logistickým problémom od toho upustil a podporil nás aspoň účasťou spolu so svojou polovičkou Susanne po oba dni.
– poďakovanie a vyhodnotenie
Odovzdali sme dovedna deväť cien. Šesť ich putovalo STAVITEĽ-om jednu sme udelil aj v kategórií KONŠTRUKTÉR. Cenu LONG WAY PARTICIPANT získal najvzdialenejší účastník. PUTOVNÝ POHÁR tentokrát putoval k susedom do Českej Republiky, presnejšie na Moravu.
Ročník 2024 má doposiaľ prvenstvo v počte novo predstavených ponoriek. Bolo ich rekordne 15 a možno aj táto cena, ktorú udelujeme je jednou z vecí, ktorá motivuje stavať a predstavovať nové modely práve v Bratislave. Otcom tejto skvelej myšlienky udelovať cenu STAVITEĽ, ako aj cenu KONŠTRUKTÉR je Petr Jašek z Ústí na Labem a touto cestou Petrovi veľmi pekne ĎAKUJEME.
každý účastník dostal okrem diplomu aj malý praktický darčekšiesti ocenený v kategórií STAVITEĽ, Jacek Bieda z Poľska, Oto Gerža z Českej Republiky, Rudolf Grahammer z Rakúska, Grzegorz Jermołaj z Poľska, Miroslav Kostroun z Českej Republiky a Christian Mikulics z Rakúska– vľavo Mario Poller z Nemecka preberá cenu KONŠTRUKTÉR a to hneď za dva modely, prvá je ponora UC-1 ktorá kládla míny a druhá poodhalený koncept Type-XXIX-H – vpravo Paolo Saccenti z Talianska preberá cenu LONG WAY PARTICIPANT
Tento rok si každý modelár / účastník mohol nominovať iba jednu zo svojich ponoriek pre cenu divákov a to preto, aby ich nebolo na výber príliš veľa, ale iba toľko koľko je štartujúcich modelárov. Od budúceho ročníka bude podmienka aj to, aby bol model finálne dokončený a plne funkčný. Každý účastník tak má možnosť šancu spravodlivo získať PUTOVNÝ POHÁR, ktorého voľbu prenechávame výlučne verejnosti hlasovaním.
Cenu publika PUTOVNÝ POHÁR za najkrajší model podujatia po druhý krát v histórií SubRegatty obhájil Oto Gerža. Tentokrát s obrím modelom nemeckej ponorky z obdobia II. sv. vojny ponorky Typ XXI v mierke 1:35 vyrobenej pomocou 3D tlače.
Paolo Saccenti z Talianskeho klubu A.MO.N.Associazione MOdellismo Navigante nám daroval na znak priateľstva logo ich klubu a tak bude mať čestné miesto v našej klubovni hneď vedľa IGU Austria. Ďakujeme a tešíme sa na spoluprácu. Je to pre nás veľký záväzok.
Ivanke a jej Ferimu patrí jedo špeciálne poďakovanie za zorganizovanie a označenie ponoriek pre „cenu publika – PUTOVNÝ POHÁR“ a následne oslovenie divákov aby odovzdali svoj hlas.
O dodržiavanie pitného režimu, stravovania a rovnako ozvučenia sa aj tento ročník postaral náš kamarát Ferino a pravou rukou mu bol Mihal a v našej poľnej kuchyni im to išlo na výbornú, veď sú už zohratá dvojka 😀 Pripravili mnoho dobrôt a na sobotu večer aj Ferinov tradičný guláš. Poďakovanie patrí aj mojej mamine a Feriho Ivanke za slané a sladké dobroty.
Celému tímu, ktorý sa o nás vzorne staral posielame veľké ĎAKUJEME
Feri Valček prepožičal svoju USS North Carolinutým najmenším, ďeťom a tak aj oni na chvíľku si mohli vyskúšať byť kapitánmi a to sa počíta. Ďakujeme Feri 😉
Na koniec môjho článku by som rád venoval priestor aj zopár riakov jednému pánovi modelárovi, ktorý už žiaľ nieje medzi nami no jeho ponorky a to minimálne dve je možné stále vidieť na podujatiach.
František Karas (RIP) – bol to priekopník RC modelov ponoriek v bývalom Československu.
František Karas na fotke vľavo. Foto je z nultého ročníka SubRegatty v roku 2008.
Najslávnejšia a najstaršia z jeho ponoriek je USS George Washington. Tú dnes vlastní Miroslav Kostroun a v článku ste o nej mohli čo to postrehnúť. Druhú ktorú začal stavať a nedoknčil zaparkovala v doku u Mihála a je to konverzia Revell stavebnice Triedy VII C v mierke 1:72.
USS George Washington, vľavo na SubRegatte v roku 2008 a vpravo tento ročník po nevyhnutnej údržbe a rekonštrukcií
Minulý rok v Neulengbachu sa stal šťastným majiteľom ponorky Revell VII C aj Mihal a tak sa môžeme pochváliť, že aj u nás v klube máme jednu ponorku od priekopníka v Československu. Treba ju dokončiť a teším sa na to keď sa s Mihalom do toho pustime a čoskoro aj predvedieme na podujatí.
Náš kamarát Martin Velek v časopise RC Modely 3/2024 o Františkovi Karasovi, ktorého veľmi dobre poznal napísal zopár viet.
„Nicméně definitivní infekci ponorkářským bacilem a související mode-lařinou, pominu-li igráckou bakelitovou reaktivní ponorku na balónek a její vlastnoručně postavený, ale pro špatně utěsněnou gumovou membránu nevalně fungující celodřevěný protějšek (domníval jsem se původně, že ze stavebnice, ale spíš podle plánku v Ábíčku) mi zařídili až kamarádi Michal Černý a modřanský málem soused František Karas (RIP). František byl muž mnoha dovedností, betlémář tvůrčí i sběratel, výborný sborový zpěvák, a především strojař z Mikrotechny, pan modelář a autor mnoha lodí většinou ve dvousetině, včetně plně funkčního RC modelu atomového George Washingtona, odpalujícího rakety, ale také i velejednoduché Tinky z instalatérských trubek a jiného dostupného materiálu, ideální první ponorky s plnohodnotnou ponořovací statikou.„
– záver
Oba dni sa niesli v priateľskom duchu, oddychu a od súťaže Európskeho pohára sme definitívne upustili. Bazén tak ostal prístupný bez obmedzení po celý čas a všetci odchádzali domov spokojný, s úsmevmi na tvárach a hlavne s prísľubom, že o dva roky sa stretneme na rovnakom mieste znova. O toto nám išlo a to bol hlavný zámer podujatia. Ten sa naplnil čo nás organizátorov nesmierne teší a je pre nás tou najväčšou odmenou.
Úprimne ďakujeme všetkým, ktorí nás podporili, či už morálne, finančne ale hlavne svojou účasťou. Vaša participácia je pre nás veľmi cenná a dôležitá. Veríme, že s jej príspevkom bude SubRegatta naďalej rásť, no zostane verná svojmu komornému a priateľskému duchu. Tešíme sa na spoločné stretnutia a nezabudneme na hodnoty, ktoré nás spájajú.
Paolo Saccenti (vľavo ) na foto spoločne s členmi IGU Austria
zľava – Pavel Kostka, Petr Jašek a Mirek Kostrun
budeme sa na vás tešiť v Bratislave aj v roku 2026 ale dovtedy…
…sa s väčšinou z vás uvidíme už budúci rok na strenutí v RakúskomNeulengbachu 13. a 14. Septembra. Podujatie, ktoré bude rovnako zamerané ako to naše a organizátor bude náš partnerský klub IGU Austria.
DOVIDENIA, ďakujeme za pozornosť…
čo o nás napísali naši hostia možete vzhliadnuť TU
vzhliadnite aj fotky ktoré nám poslal Grzegorz Jermołaj
…a ja pridám ešte tiež zopár fotiek 😀
Lászlov parník REMÈNY
vidíme sa v Bratislave – Rači opäť v roku 2026
Ako vyzeral ročník 2022 môžete vzhliadnuť pod týmto odkazom: SubRegatta 2022
Stavebnicu Korála ktorú sme dostali na recenziu od firmy Modela pred rokom sa rozhodol postaviť Mihál a tak mne po Melodii a R!SK F1 do celého portfólia chýbal iba Korál. Rozhodol som sa teda jedného si kúpiť a postaviť aj ja. Na začiatok musím povedať že sa jedná o jednoduchú a vďačnú stavebnica vhodná najmä pre začiatočníkov s RC modelmi lodí z ktorej verím, ako pri stavbe tak aj pri jazdení budú mať ozajstnú radosť. Veľkou výhodou je plastový výlisok trupu, ktorý sa dobre opracováva rovnako ako aj plast z ktorého sú vyrobené prepážky a poťah lode. Keďže stavebnica je vyrábaná v tuzemsku je garantovaná kvalita použitých materiálov. Osobne som sa o tom presvedčil pri ich opracovávaní. K modelu som dostal aj sadu doplnkov ako plastové lišty a klaksón vo vyhotovení nerez či do modra sfarbenú fóliu na výrobu skiel. Milo ma prekvapili aj bočnice stojanu vyrezané laserom na ktorých nechýba nápis Korál a logo firmy Modela. Na lepenie prepážok použijem riedke sekundové lepidlo. Hriadeľ pohonu do trupu zalepím 5 min. epoxidom. Čím budem lepiť zasklenie sa rozhodnem ak budem pri tomto kroku.
Pohon tohoto modelu zabezpečoval v čase jeho vzniku motor IGLA s nominálnym napätím 4,5V a plocha batéria 4,5V. Keďže sme 21. storočí tak pohon zmodernizujem a použijem motor bezkomutátorový 880kV. Jeho rozmery sú podobné motoru IGLA, iba výkon je „trochu“ vyšší. Má obehový plášť a tak bude treba vyriešiť jeho uchytenie do trupu.
*Výtlak je množstvo vody vytlačené plávajúcou loďou. Podľa Archimedovho zákona teleso ponorené do kvapaliny dostane toľko vztlaku, koľko váži voda, ktorú vytlačí. Voda vytlačená plávajúcou loďou váži toľko ako samotná loď, čo platí rovnako pre slanú aj sladkú vodu. Pretože slaná voda je ťažšia ako sladká voda, loď sa v slanej vode vytlačí menej ako v sladkej – vznáša sa vyššie. Oceány a moria obsahujú iba 35 promile (teda 3,5%) soli, no Mŕtve more jej obsahuje takmer 10 x toľko, ale my v Mŕtvom mori plávať s našimi loďami nebudeme.
28.12.2023 – Stavbu som začal prejdením si celého stavebného postupu.
29.12.2023 – Následne som sa pustil do vyrezania všetkých dielov z ABS plastu na elektrickej lupienkovej pilke. Toto rezanie trvalo 45 min. Rovné diely som rezal na mini cirkulári Proxon kde bola istota presného rezu, keďže som mohol použiť príložník ktorý je jeho súčasťou.
1.1.2024 – Vyrezané a začistené prepážky trupu som najprv zapasoval do seba a na sucho pospájal a prekontroloval dosadacie plochy k výlisku trupu. Následne som navŕtal diery do prepážky č. 4. Jednu pre osku hriadeľa motoru a druhú vypiloval pre prevlečenie káblov k motoru. Dve priemeru 4mm som pridal aj do prepážky č. 5 aj keď to v návode nieje, no na palubu za kormidlom by som rád osadil zadné pozičné svetlo a jeden z otvorov poslúži práve na prevlečenie káblov k nemu.
dve diery priemeru 4mm v prepážke č. 5
Následne som začal s lepením prepážok. Najprv som si nalepil drevené lišty k bočniciam č. 6 a 7. Ako druhý krok som zlepil hlavnú prepážku č. 4 a dve bočnice č. 6 a 7. Pri lepení som použil magnetický uholník, aby som ich navzájom zafixoval k sebe v pravom uhle. Po krátkom zaschnutí lepidla som pokračoval vlepením prepážky č.5. Prepážky 2 a 3 som najprv zlepil k sebe a nakoniec vlepil prepážku 3 k bočniciam 6 a 7. Takto zlepenú vnútornú časť som zalepil do trupu. Najprv som zafixoval kvapkami lepidla hlavnú prepážku č. 4 a dbal som na to, aby sa bočnice 6 a 7 dotýkali zadného čela. Postupne som prilepil aj ostatné prepážky a neustále kontroloval súmernosť.
Pokračoval som so zlepením hnacieho hriadeľa a vymyslel som aj uchytenie motoru. Púzdro hriadeľa tvoria dva plastové výlisky a na koncoch dve klzné ložiská. Celé púzdro sa mi veľmi osvedčilo a lepil som ho rovnako ako v lodi Melodie. Počul som veľa názorov že tento plastový hriadeľ nebude fungovať atp., ale môžem povedať že v Melodii sa mi osvedčil a tak mám k nemu plnú dôveru.
Pustil som sa do výroby lôžka pre motor. Keďže motor je s obehovým plášťom, tak som pre uchytenie vyrobil opornú stenu a tú som prilepil už k jestvujúcemu motorovému lôžku č. 17 do pravého uhla. Aby som zabezpečil vždy stabilnú polohu, tak som vyrezal ešte dve výstuhy s jedným pravým uhlom a vlepil medzi tieto dve prepážky. Do jednej z nich som vyvŕtal dieru pre káble. Kríž motoru je v dolnej časti iba vsunutý do motorového lôžka a v hornej časti priskrutkovaný ako je možné vidieť na obrázkoch.
pre porovnanie vpravo motor IGLA 4,5 V
Motorové lôžko som usadil do trupu lode a pred zalepením prekontroloval súmernosť s hnacou hriadeľov tak, aby nedochádzalo vplyvom axiálnych síl k poškodeniu klzných ložísk v púzdre hriadeľa. Pre spojenie hriadeľov by som chcel použiť spojku MP Jet o rozmeroch 3,2 / 4 mm ale asi od nej upustím kvôli hlučnosti. Riešenie s hadičkou je v poriadku nakoľko môj Korál som osadil motorom iba s 880 ot na jeden Volt čo pri nominálnom napätí 7,2 V činí 6336 ot / min. Korál bude takto jazdiť rovnako ako v dobe jeho vzniku a nebude „premotorovaný“.
osadený motor v trupe lode
8.1.2024 – Pokračujem osadením kormidla. Zlepil som teda domček kormidla pozostávajúci z dvoch dielov.
Najprv som si do dielu č. 15 vyvŕtal dieru pre domček kormidla. Následne som domček vložil do prepážky č. 15 a tento celok do trupu. Usadil som ho tak, aby sa domček dotýkal prepážky č. 5. Rysovaciu ihlu som prestrčil namiesto hriadele kormidla a označil si miesto, kde bude v trupe diera a za stálej kontroly kolmosti osadenia (rysovacej ihly k trupu v priečnom smere) preznačil. Vo vyznačenom mieste som navŕtal otvor a ten postupne zväčšil tak, aby do neho pasoval domček kormidla. Po prekontrolovaní správneho osadenia (aj s vložením kormidla s oskou do domčeka) som domček prilepil. Na spodnú styčnú časť som naniesol jemne lepidlo a domček kormidla som vlepil do diery v trupe. Ako posledné som kvapkami lepidla zafixoval domček aj k prepážke č. 5.
Veko prednej paluby č. 10 a oboch bočníc 12 som mal nachystané a začistené. V mieste spoja kde sa podlepuje výstuha č. 13 som obe bočnice 12 zarezal do uhla aby k sebe pasovali po celej šírke. Diel 12 je dostatočne dlhý a preto možno z neho zrezať. Na diel č. 10 som teda nalepil výstuhy č. 13 a dával pozor aby po zalepení a osadení na miesto ničomu neprekážali. Do prepážky č. 3 som zasunul diel X a preveril správnosť osadenia krytu paluby č. 10 k trupu.
Ako ďalšie som osadil výstuhy č. 11 určené do zadného čela trupu. Tie som zbrúsil tak, aby plynule prechádzali z dreveného nosníka pod uhlom na okraj trupu.
rozkliknite pre jeden môj TIP:
Pokiaľ by ste sa rozhodli do prednej časti natiahnuť elektroinštaláciu napr. pre osvetlenie prístrojovej dosky alebo umiestnenie reflektoru stojí za zváženie či pod krytom paluby č. 12 neosadiť trubku. Tá by prechádzala rebrami č. 3 a 4 a vyústenie by mala v hlavnej RC časti za sedadlom pod maketovým vekom motoru a druhý koniec pod palubovkou, v ktorej by bolo možné takéto vodiče ťahať.
Opäť primeranie a kontrola oboch bočníc č. 12 a mohlo nasledovať lepenie.
Na záver som ešte dopasoval výstuhu hnacieho hriadeľa a osadil ho na miesto a zatiaľ prilepil iba k trupu. Lepiť k hriadeľu ju budem až pred zaliatím hriadeľa epoxidom.
10.01.2024 – dnes som po obvode obrezal trup. Na hrubo som odrezal presahy podľa nalepenej paluby č. 10 a oboch dielov č.12 olamovacím nožom (po tej istej trajektórií som prešiel viackrát). Na zadné čelo som si označil ceruzkou kde končia výstuhy č. 11 na oboch stranách a pravítkom vyznačil čiaru čo bude odrezané. Pilkou na železo som trupom obráteným hore dnom a pevne položenom na stole previedol rez a nakoniec začistil brúsnym papierom. Osadil som aj diel č. 9 a to čelo pod predným oknom. Výsledok je vidieť na fotkách.
Sedadlo alebo ak chcete lavica, nesmie chýbať a tak som vyrezal a zlepil sedadlo aj s platom za ním do jedného celku, pod ktorým je skrytý motor. Výsledok je vidieť na fotkách.
28.01.2024 – dnes bolo vonku krásne a takmer bezvetrie a to ma naštartovalo začať chystať Korála na lakovanie. Nalakovať ho chcem hlavne preto, aby bol plast ochránený na dlhú dobu pred vplyvmi vonkajšieho prostredia. Neošetrený plast po rokoch zožltne ak nieje uskladnený v tmavom obale bez prístupu svetla. Tiež ho scelí a línie budú pôsobiť krajšie.
Farebne ho zladím presne tak ako to odporúča výrobca a musím povedať že príde mi to dosť autentické pre tento model. Takže biela matná farba RAL9010 a na sedadlá červená pololesklá RAL3000 ktorá mi zostala z lode Katja. Začal som tmelením spojov dielov 10 a 12. Taktiež som pretmelil aj časť pod oknom. Použil som dvojzložkový tmel na automobily. Akonáhle tmel preschol nasledovalo prebrúsenie brúsnym papierom zrnitosti 1500 pod vodou a pekne do hladka.
Pred samotným striekaním som celý trup odmastil trochou saponátu zreideného asi v 2lit. vlažnej vody. Trup spom poumýval a následne osušil novou mikrovláknovou utierkou.
Zalepil som všetko čo nechem aby bolo zastriekané a ako prvý som aplikoval Primer v jednej vrstve. Kedže rád stiekam vonku tak som si nachystal stôl a von som vybehol na pár minút s ohriatym modelom a premiešaným sprejom a naaplikoval za svitu slnečných lúčov prvú vrstvu a rýchlo nazad do tepla. Vonku bolo asi +5 C a bezvetrie. Po zaschnutí asi 20 min. nasledovala prvá vrstva bielej farby na spodok trupu. Teraz som nechal preschnúť farbu asi hodinu a potom som sa odvážil postaviť Korála na stojan na ktorom som mal položenú handru aby aj stojan neskončil na bielo. Nasledovalo streknutie vrchnej časti lode a to v niekoľkých vrstvách. Aplikovaním viacerých tenkých vrstiev má výhodu že povrch bude krásny a bez stečenej farby. Po každej vrstve som vždy model schoval do tepla a čas medzi jednotlivými vrstvami postačí kým farba na dotyk zaschne. V mojom prípade kým zmatnie (keďže je matná) a to činí asi tak 15 až 20 minút. V prestávkach som striekal aj diel za sedadlami č.31 a veko motorového priestoru za kabínou. Červenou som nastriekal sedadlá.
Zajtra ma čaká jedna – dve vrsty bielej farby a to bude finálna vrstva. Po nalepení hnedých pásov na bočné častri paluby bude Korál vyzerať ako keď ho jeho autor navrhol. Chrómové doplnky zase skrášlia jeho vzhľad a pozičné svetlá pridajú na autenticite.
7.2.2024 – Pozičné svetlá som sa rozhodol umiestniť na boky motorovej časti lode. Tienidlá som vyrobil z nepotrebného plastového obalu k peru na notebook. Využil som roh obalu a ten zrezal aby vyžarovací uhol bol vpred 90° a vzad 22,5° a teda spolu 112,5°. Biele pozičné svetlo osadím nad symetriu lode za kabínu.
12.2.2024 – k dokonalosti chýba ešte zasklenie a keďže mám rád keď model vyzerá maketovo, tak som sa ho rozhodol primontovať a nie lepiť k trupu. Siahol som teda po šuplíkovej zásobe mini skrutiek ktoré som kúpil dávno na výstave vo Viedni za pár drobných. Vybral som šesť rovnakých a pustil sa do výroby šablóny. Keďže tvar skla ktorý je predkreslený na jednom z plánov obnažuje kabínu zvonka, tak rozmery trebalo upraviť. Na papier som teda preznačil špendlíkom jednotlivé body a tak prekreslil tvar zasklenia na papier formátu A4. Vyrezal a papier pozohýbal a následne upravil rozmery tak aby vpredu bolo sklo nad palubovkou a z bokou položené na trupe. Takto vyrobenou šablónou bola už hračka vyrezať tvar z modrej fólie. Ohýbanie robte vždy na pevnej podložke a niečím plochým ako napríklad pri Melodii TU.
Nasledovalo navŕtanie dier cez predný panel s priloženou fóliou presne na mieste a zaistiť mini skrutkami. Ďalší krok bol uchytiť fóliu po bokoch a na to som si vyrobil zo zbytkov plastu malé úchytky, prevŕtal diery a prichytil najprv k trupu a potom aj fóliu k nim.
Stožiar som vyrobil z mosadznej trubky 4 mm, strekol farbou a zalepil. Na vrchu je LED a na nej maketová krytka zo zásob. Korál ešte dostane na rovnaký stožiar aj reflektor ktorý vytlačím na 3D tlačiarni.
Klaksón za chrbtom posádky by asi nebol naj nápad a preto príde na iné miesto.
15.2.2024 – Priloženú samolepiacu fóliu som najprv primeral a následne rozrezal nožom na rovnej podložke s pomocou pravítka na dve časti. Začal som lepiť od konca tak, že papier som strhol najskôr iba z 1/3 a keď mi lícovala hrana pri kormidle a motorovom priestore až potom som pokračoval v lepení ďalej. Boky som nahrubo orezal a potom jemne pod uhlom s ostrým nožom (skalpelom) začistil k dokonalému vzhľadu.
Pre klaksón som teda našiel lepšie miesto. Korál ešte dostane reflektor a úväzníky a možno pár doplnkov. Palubná doska je zatiaľ nastriekaná a určite ju dotvorím detailami.
príjemnú zábavu pri stavbe lode KORÁL a ďakujem za pozornosť.
V prípade že sa Vám model páči a máte záujem o jeho kúpu, vieme vám ponúknuť túto ale aj iné stavebnice priamo od firmy MODELA.EU . Celé portfólio máme skladom ihneď k odberu v Bratislave. Stačí nás kontaktovať emailom na
21.12.2023 – Firma MODELA nám zverila na recenziu RC model závodného klzáku RISK-F1 so štartovným, alebo ak chcete aj jedinečným výrobným číslom 45 spolu so závesným motorom Arator 300GT Turbo. Po otvorení ma nadchli kvalitne prepracované jednotlivé diely stavebnice. Hotový trup, plastové výlisky, stojan z preglejky vyrezaný laserom ako aj gumené priechodky či drobná bižutéria a lepidlo. Výrobca uvádza že stavba nie je náročná a mala by byť hotová do 2 hodín čistého času. V každom prípade to otestujem, ale už teraz viem že s lakovaním to bude určite viac.
na foto jazda Mihalovho R!SK-F1 so štartovným číslom 56 od fotografa Karol Srnec , touto cestou sa chceme veľmi krásne poďakovať za nádherné fotky
*Výtlak je množstvo vody vytlačené plávajúcou loďou. Podľa Archimedovho zákona teleso ponorené do kvapaliny dostane toľko vztlaku, koľko váži voda, ktorú vytlačí. Voda vytlačená plávajúcou loďou váži toľko ako samotná loď, čo platí rovnako pre slanú aj sladkú vodu. Pretože slaná voda je ťažšia ako sladká voda, loď sa v slanej vode vytlačí menej ako v sladkej – vznáša sa vyššie. Oceány a moria obsahujú iba 35 promile (teda 3,5%) soli, no Mŕtve more jej obsahuje takmer 10 x toľko, ale my v Mŕtvom mori plávať s našimi loďami nebudeme.
V prípade že sa Vám model páči a máte záujem o jeho kúpu, vieme vám ponúknuť túto ale aj iné stavebnice priamo od firmy MODELA.EU . Celé portfólio máme skladom ihneď k odberu v Bratislave. Stačí nás kontaktovať emailom na
rýchlostavebnica RC tunelového klzáku R!SK-F1 od Modela.eu
Do modelu osádzam dva servomotory štandardnej veľkosti. Keďže model bude jazdiť rýchlo, tak by mali byť presné a navyše som zvolil verziu s kovovými prevodmi Mex 807MG BB Digital MODSTER. Oba servomotory sú zmixované a ovládajú ako smer, tak aj sklon motora respektíve lodnej skrutky k vodnej hladine.
K motoru je doporučený striedavý vodou chladený regulátor 50A. Ja som objednal SEAKING 60A V3.1 RTR z AliExpressu za necelých 50€.
Noha motoru a ostatné pevnostné diely sú vyrobené z polyamidu a kryt motoru z ABS. Samotný striedavý motor je chladený vzduchom. Doporučené napájanie je 2-3 Li-pol články. Motor disponuje ohybnou hriadeľov priemeru 2,5mm uloženej v mosadznom púzdre a klznom ložisku a odporúčané je mazanie každých 10 až 15 min. jazdy čo predstavuje v praxi každé vloženie čerstvo nabitých akumulátorov. Hriadeľ je aktívne chladená a zaobalená v originálne riešenej nohe motoru. Toto skryté vedené chladenie je na rozdiel od konkurencie veľmi elegantné . Chladenie sa využíva pre vodou chladený regulátor a pokiaľ by ste ho nepoužili, tak hadičku pri motore prepojíte nakrátko podľa obrázku 2 v priloženom návode. Vodné chladenie v žiadnom prípade nezaslepujte. Malo by byť vždy voľne priechodné a predlžuje sa tým životnosť ohybnej hriadele. Ohybnú hriadeľ treba pravidelne udržovať starostlivým mazaním. K motoru je pribalené aj potrebné mazivo.
K stavebnici je dodaný plán lode a návod s popisom rozšírený o obrázky jednotlivých krokov stavby. Všetko je to obsahom jedného archu. Podľa inštrukcií by sa mal model najskôr postaviť a až potom nalakovať. Ja to urobím rovnako a teda začínam ako prvou stavbou.
2.10.2023 – Stavbu som začal virtuálne, rozložením si všetkých dielov stavebnice na podložku a preštudovaním si stavebného manuálu. Vždy sa snažím najskôr pochopiť ako to výrobca myslel a až potom začína samotná stavba. Aj v tomto prípade som urobil veľmi dobre, lebo začal by som asi tým, že by som do veka trupu vyštipol otvor a to sa robí až po nalepení uzáveru s tesnením a veko nám počas lepenia práve tesnenie drží. Takže prejsť si krok po kroku ako bude stavba postupovať určite zmysel má. Celé mi to trvalo asi hodinu a musím povedať že postup je veľmi dobre zvládnutý a jednotlivé kroky presne popísané.
Teším sa veľmi na poskladanie tejto rýchlostavebnice.
Ako prvé som zostavil stojan z laserom vyrezaných dielov. Je z preglejky s vygravírovaným nápisom a práce na samotnom trupe teda môžu začať.
3.10.2023 – Keďže výrobca odporúča dve štandardné servá kvôli správne dodržanému ťažisku a z manuálu je zrejmé že prípravou lôžka pre servomotory nič nepokazím, vyrezal som otvor do plastového výlisku a osadil som si ich. Dva drevené výstuže ktoré sú v stavebnici vyrezané laserom na presný rozmer stačí prilepiť na svoje miesto. Sem sú servá naskrutkované.
Práce na trupe som začal podľa návodu a teda výrobou / zlepením vodotesnej prepážky trupu.
Je to otvor cez ktorý sa dostaneme k elektornike klzáku. Pred samotným lepením bolo nutné odstrániť z trupu fóliu a to z pod veka vodetesnej prepážky ktorú budeme lepiť k trupu. Aby som vyrezal iba nevyhnutnú časť fólie, tak som si priložil na trup veko a jemne som prešiel nožom po jeho okraji a narušil tak ochrannú fóliu. Tú som následne odstránil.
Ďalší postup samotného postupu lepenia popisujem v priloženom videu.
a výsledok…
4.10.2023 – dnes som pokračoval v stavbe zadnou prepážkou a osadením lôžka pre elektroniku a servá. V zadnej časti som upravil podľa návodu zadné čelo a prepiloval dva vnútorné otvory do jedného oválneho. V tomto mieste bude gumená prechodka pre káble a dve vonkajšie prechodky budú slúžiť pre tiahla od servomotorov k motoru.
Následne som si pripravil laserom vyrezanú výstuhu zadného čela a aj prípravok ktorý použijem pri lepení. Všetko na sucho usadil do trupu a skontroloval správnosť osadenia. Všetky diely pasovali na výbornú a tak som prešiel k montáži pomocnej prepážky. Štyrmi skrutkami som ju primontoval na zadné čelo z vonkajšej strany a prešiel k samotnému lepeniu. Do dier vo výstuhe vnútri trupu som nakapkal sekundové lepidlo a tak zalepil výstuhu k trupu. Rovnako som lepidlo naniesol aj na kraje gumených prechodiek z vnútornej strany.
Lôžko elektroniky a servomotorov som si skúsil najskôr pripasovať na stole a výlisky naozaj pekne lícujú. Lôžko elektroniky som v rohoch vypiloval podľa manuálu v časti kde sa bude spájať so zadnou prepážkou. Ďalej prevliekol pribalené dva suché zipsy, ktoré budú fixovat hlavne akumuláry a nachystal na zalepenie do trupu. Z lôžka servomotorov som demontoval samotné servá aby som lôžko vedel dostať do trupu.
Pozor užitočný TIP: Do trupu najprv vložte lôžko servomotorov a posunte ho čo najviac dopredu. Následne vložte lôžko elektroniky. Dbajte na správnu orientáciu aby vylisovaný prechod z lôžka servomotorov bol správne orientovaný tiež k prechodu na lôžku elektroniky.
Po vložení oboch lôžok do trupu prekontrolujte či lôžko elektroniky lícuje s výstuhou zadného čela a následne či lícuje aj časť kde sa na neho napája lôžko servomotorov. Ak áno prejdite k samotnému lepeniu. Trup položte na rovnú podložku aby bolo možné pritlačiť lepené diely k sebe. Môže to byť aj krabica od stavebnice. Keď ju postavíte na kant tak trup do vnútra medzi plavákmi presne pasuje. Obe lôžka som lepil sekundovým lepidlom. Lôžko elektroniky som lepil cez okrúhle otvory aspoň na 8 miestach a ešte som lepidlo nalial aj na spoj pri zadnej drevenej prepážke. Lôžko servomotorov zas tak, že som ho pred lepením posunul asi 8mm dopredu. Na styčnú plochu, kde sa dotýka lôžka elektroniky som naniesol lepidlo a rovnako aj na styčnú plochu oproti na druhej strane. Defakto v miestach pod drevenými výstužami. POZOR ! lepidlo nenanášajte do priestoru kde budú prechádzať káble. Potom som lôžko posadil na miesto a jemne pritlačil a podržal možno 30 sekúnd a spoj už dostatočne držal.
Nasledovala montáž serv do trupu a výsledok je možné vidieť na obrázkoch.
11.10.2023 – pokračovanie stavby na seba nedalo dlho čakať a pustil som sa do lepenia záplavovej komory. V stavebnici je pribalená prepážka ktorá dokonale sedí na svoje miesto a jediné čo treba urobiť je zbaviť ju ochrannej fólie a zraziť hrany.
Hrany som zrazil šmirgľom zrnitosti 80, poriadne očistil od prachu po brúsení a vložil do záplavovej komory na miesto. Dlhší dreveným nosníkom som pritlačil prepážku po celej ploche, ale ako som sa presvedčil sedela naozaj všade.
Začal som teda aplikovať lepidlo. Použil som riedke značky Revell a krásne zatekalo do spoju. Spojil som dve drevené špajle ktoré mali ostrý hrot ako ceruzka a tak som získal dostatočnú dĺžku aby som lepidlo roztiahol aj na miesta hlbšie v plaváku.
Lepidlo som takto naniesol po celom obvode a nechal ho poriadne zaschnúť.
Pre to aby ste vedeli plnohodnotne ovládať tento model a teda ovládať smer jazdy a zároveň aj sklon lodnej skrutky k hladine, je potrebné mať RC aparatúru ktorá disponuje mixami. Ja som pre toto nastavenie na svojej Graupner aparatúre použil voľný mix a nadefinoval nastavenie podľa svojich požiadaviek.
Pred samotným jazdením bolo ešte potrebné natlačiť do ohybnej hriadeľe pohonnej jednotky mazivo, ktoré je pribalené od výrobcu. Ukážku ako na to vidno vo videu nižšie. Ako často (po koľkých jazdách) treba vykonať údržbu zverjním po riadnom otestovaní.
Akumulátory sú odporúčené LiPo 2S alebo 3S. S 3S je R!SK F1 samozrejme „agresívnejší“ a treba byť aj viac obozretný lebo rýchlosť je vyššia. Ja som test vykonal s 3S a 11,1V bolo na výkone poriadne cítiť.
R!SK F1som testoval na vode ešte v jeseni 2023. Po položení na vodnú hladinu sa záplavová komora naplní vodou a leží samozrejme nahnutý doľava. Akonáhle som pridal a model sa pohol vpred voda zo záplavovej komory vytiekla behom sekundy a R!SK sa krásne kĺzal po hladine. Správal sa ako prilepený a krásne na nej sedel. Na kormidlo reagoval od najmenšej výchylky. Jazdné skúšky samozrejme s kolegami nafotíme a nafilmujeme. Pre tento model je podstatné aby na hladine neplávali žiadne listy, konáriky. Tie ak sa dostanú na torpédo motoru a model zastavia a iba pomalým plynom sa dá prísť nazad k brehu. To bol aj môj prípad. Spiatočka sa neodporúča používať a ak tak iba bo výnimočných prípadoch a na malý výkon (max. do 15%).
Teraz ma čaká povrchová úprava a lakovanie. Verím že čoskoro sa uvidíme na jarnom podujatí a čistej hladine ho poriadne otestujeme.
12.10.2025 – Ako som spomenul pri písaní tohoto článku aktualizujem a dopĺňam informácie k pohonnej jednotke.
Jazdu som včera skončil predčasne. Zostal som stáť uprostred vody a ako som už spomenul Jurajov ANTON mi zachránil R!SK-a. Čo sa stalo ? Nuž bol som v domnení, že ak na nohe motoru v kontrolnom bode je vidno mazivo tak všetko je v poriadku. Nie nie ! Omyl bol pravdou a hriadeľ bola suchá. Podľa výrobcu sa má motor mazať každých 10 až 15 minút prevádzky, čo znamená pred každou jazdou, alebo ak chcete pred každým vložením čerstvo nabitých akku. Ja som tak nespravil ani teraz a ani minulú sezónu a výsledok sa dostavil. Pri mazaní sa musí z motora v kontrolnom bode začať vytláčať mazivo a vtedy je motor v poriadku namazaný. Viac v tomto VIDEU.
Takže ak máte R!SKA F1 nepodceňujte to !!!
V dielni som potom motor rozobral a hriadeľ vymenil. Nebolo nič zložité a už teraz sa teším na ďalšie jazdy.
opravený a opäť funkčný motor aj vďaka kvalitnému Českému výrobcovi MODELA, kde náhradné diely nie sú problém :)
18.04.2026 – jazdenie v Plaveckom Štvrtku dopadlo po výmene hriadeľa na výbornú. R!SK je otestovaný a ide sa lakovať.
fotky od fotografa Karol Srnec , veľmi krásne Ďakujeme
rozhodnutie postaviť si model lode, ktorá mala svoju premiéru v 70-tych rokoch minulého storočia prišla náhodou, keď som na internete hľadal na Aukre náhradné diely na úplne niečo iné a natrafil pri tom na Melodiu. Keď som ju zbadal vynorila sa mi spomienka, že „niekedy som vlastne takú mal“ ale iba ako stavebnicu a nikdy som ju nepostavil. Boli to časy keď som navštevoval základnú školu a vtedy som ju posunul spolužiakovi. Netrúfal som si na ňu a nemal som ani dostatočné zručnosti. Pôvodne je to model kategórie EX-500 no ja som sa rozhodol ju postaviť ako RC model s ovládanými dvomi funkciami. Spomeniem ešte že konštruktérom tejto stavebnice spolu s loďou Neptun z produkcie MODELY bol pán Jaromír Bílý. Na konte mal aj ďalšie modely a to prevažne lietadiel a bol viackrát majstrom republiky v kategórií voľných motorových modelov lietadiel kategórie C-2. Tento konkrétny model začal niekto stavať bez toho, aby si prečítal stavebný návod, alebo aby sa aspoň pozrel na stavebný plán. „Nešťastne“ vyrezaný vákuovo vylisovaný trup je toho dôkazom, ale je to opraviteľné. Táto stavebnica okrem tejto chybičky nie je kompletná a chýbajú aj teflónové tesnenia hriadeľa, drevené lišty, krabica, stavebný návod a plán. Na šťastie ten plán v dnešnej dobe nie je problém a keďže stavebnica sa stále vyrába dá sa stiahnuť všetko potrebné na stránkach výrobcu.
V prípade že sa Vám model páči a máte záujem o jeho kúpu, vieme vám ponúknuť túto ale aj iné stavebnice priamo od firmy MODELA.EU . Celé portfólio máme skladom ihneď k odberu v Bratislave za rovnaké ceny ako ich ponúka samotný výrobca. Stačí nás kontaktovať emailom na
*Výtlak je množstvo vody vytlačené plávajúcou loďou. Podľa Archimedovho zákona teleso ponorené do kvapaliny dostane toľko vztlaku, koľko váži voda, ktorú vytlačí. Voda vytlačená plávajúcou loďou váži toľko ako samotná loď, čo platí rovnako pre slanú aj sladkú vodu. Pretože slaná voda je ťažšia ako sladká voda, loď sa v slanej vode vytlačí menej ako v sladkej – vznáša sa vyššie. Oceány a moria obsahujú iba 35 promile (teda 3,5%) soli, no Mŕtve more jej obsahuje takmer 10 x toľko, ale my v Mŕtvom mori plávať s našimi loďami nebudeme.
Vzhľadom na to, že loď je malá tak som rozmýšlal aký motor do nej osadiť. Podobný tomu pre ktorú bola Melodie navrhnutá a to IGLA 4,5 V mi prišiel Mabuchi 380. Nakoniec som tam objednal FOXY 400 na ktorý ešte príde vodné chladenie kĺbová spojka. Hriadeľ objednám kedže môj je nekompletný.
Kormidlo nechám pôvodné a lodnú skrutku tiež. Pre kormidlo som objednal miniservo Futaba S3107 (1,2kg 0,12s/60°) kvôli miestu v trupe.
minservo Futaba a doplnky (radar a záchranné kolesá)
Regulátor by som osadil najradšej od firmy DSYS ale typ DDE70AW 70A vodeodolný ktorý som momentálne dostal kúpiť je zbytočne predimenzovaný a tak ho odložím pre iný model. Výrobca kvôli nedostatku polovodičových súčiastok nemôže zaistiť výrobu. Táto značka má výhodu že motor s ním má neobyčajne plynulý a tichý chod, nezohrieva sa ako pri čínskej konkurencií. Dá sa krásne nastaviť rampa rozbehu a brzdy a model sa stáva maketovým nielen vzhľadom, ale aj svojou plavbou. Okrem toho ešte možno nastaviť obmedzenie výkonu. Toto všetko sa dá uložiť do prednastavených režimov do pamäte regulátora a pri vode jumperom zvoliť režim, ktorý nám najviac vyhovuje aj napríklad podľa stavu vodnej hladiny. Keď bude voda nekľudná zvolím režim pomalší a rýchlejší ak bude vodná hladina ako zrkadlo.
Regulátory som nakoniec objednal aj pre Melodiu aj pre Neptun rovnaké a aj keď veľmi nerád tak čínske, značka HobbywingQuicRun WP 1625 – brushed. Je to jednoduchý obojsmerný regulátor bez možnosti programovania vlastností ktoré som spomínal vyššie. Označenie WP znamená WaterProof teda vode odolný, ale osobne si myslím že tým je myslená drobná vlhkosť a zopár kvapiek v trupe lode. Disponuje ale režimom „vpred/brzda – vzad“ čo znamená, že ak chcete spätný chod musíte najskôr kniplom ovládača pohnúť do zadu a motor zabrzdi a následne prejdením znovu do neutrálu až druhým pohybom kniplom vzad sa začne model pohybovať vzad. Je to ochrana najmä pre modely áut aby sa nezničili ozubené prevody, ale pre model lode je to tiež dobrá funkcia a loď „neutopíte“. Mal by zvládnuť reguláciu prúdu 25A a BEC má uvádzaný 6V a 1A. Jumper ktorý je na obrázku vidieť je iba pre voľbu aký akku používate a to LiPo alebo MiMh. Disponuje ešte ochranounízkeho napätia (cut-off) kde v prvej fáze zníži výkon na 50% a v druhej odpojí pohonný akku. Ochrana proti prehriatiu (pri 100°C vypne a ak sa vychladí na 80°C znovu povolí spustiť motor) a vypnutí motora pri strate signálu (FailSafe).PDF návod v Slovenčine tu.
regulátor HobbyWing QuicRun 1625 – brushed
Poďme ale k stavbe. Jednotlivé diely som najprv prekontroloval a potom poumýval veľké plastové výlisky vo vlažnej vode s trochou saponátu.
22. 10.2022 – Ako prvý som vyrobil stojan. Preglejku som použil zo zásob lebo bola hrubšia ako dodaná v stavebnici a aj drevené nosníky lebo tie chýbali. Z vytlačeného plánu som vystrihol bočnice stojanu a tie prekreslil na preglejku. Vyrezal na lupienkovej pilke, začistil, zlepil a následne prelakoval. Stojany som robil rovno dva, lebo ešte ma čaká ďalšia retro loď tiež od Modely a to Neptun. Oba tieto modely majú rovnaký trup.
31. 10.2022 – Na to že plast Melodie má minimálne 22 rokov má stále dobré vlastnosti. Vôbec nepraskal. Dušan mi poradil aby som výlisky oddeľoval rysovacou ihlou a musím povedať že to bol najlepší spôsob. Pri rezaní nožom sa môže ľahko stať, že práve čepeľ sa ocitne vo finálnom diely, ktorý nechce nikto poškodiť. Vyrezať túto dosku mi trvalo asi 2 a pol hodiny aj s opracovaním hrán brúsnym papierom.
2. 11.2022 – Ďalší deň som vyrezal na lupienkovej pilke predkreslené prepážky trupu z plastu hrubého asi 2mm. Aj so začistením hrán mi to trvalo niečo cez jednu hodinu.
11. 11.2022 – Všetky diely som si vyrezal a nachystal. Teraz môže začať samotná stavba. Na dve hlavné prepážky som nalepil drevné výstuže o profile 5 x 3 mm podľa plánu. Na veľkej prepážke č. 3, kde budú dvere a panel ovládania som nalepil výstuhu podlahy č.3f. Na prednú prepážku som nalepil zvislo po krajoch výstuže rovnakého dreveného profilu č.2a a do týchto sa zasunú predky oboch bočníc. Medzi prepážkami je vidno motorové lôžko č.8, ktoré je tiež vystužené drevenými profilmi 2a po stranách. Na tomto lôžku by mal ležať motor. Už teraz viem že budem ho musieť upraviť aby motor zapadol dnu.
Na obrázku je vidieť ako predošlý majiteľ zle vyrezal trup. V hornej časti kde sa bude lepiť paluba mal byť asi 3mm lem smerom von do strán a na neho by sa mala lepiť paluba. Ten však odrezal a navyše treba vrch zarovnať a ak by som to urobil znížim výšku trupu. To teda robiť nebudem a mám plán ako to opraviť. Prvá možnosť je podľa nepoškodeného trupu ktorý mám k sesterskej lodi Neptun vyrezať z plastovej dosky hrúbky 2mm obvod v správnom tvare. Do toho vyrezať otvor tak aby zostal iba lem hrúbky 3mm a na tesno som do neho vedel založiť poškodený trup. Celý lem položím na rovnú pracovnú dosku a vlepím dnu trup. Lem takto spevní celý trup. Druhá možnosť je na obvod z vonkajšej strany trupu nalepiť plastovú alebo drevenú lištu o priereze 3 x 3 mm a spevniť takto celý trup po obvode.
15. 11.2022 – dnes mi prišiel mi nový hriadeľ ktorý som objednal v MODELA a tak stavba môže pokračovať
28. 11.2022 – Pustil do spevnenia hornej časti trupu a opravím tak to čo predchádzajúci staviteľ pokazil. Rozhodol som sa pre verziu spevniť trup v hornej časti s ABS profilom prierezu 3 x 3 mm. Nalepil som teda na horný lem trupu lišty a aby sa všetko podarilo tak som ešte pred začatím profily najskôr vpredu zbrúsil aby k sebe pasovali a do profilov v prednej časti navŕtal diery priemeru 1,3 mm a vŕtal som ďalej do „pracovnej dosky“ (laminátovej parkety) asi 4mm a vrtáky hneď použil hladkou stranou ako štifty. Zafixoval som teda lišty proti pohybu (obr.1). Potom som k nim vložil čelo trupu a pritlačil tak aby všetko priliehalo (obr.2). Následne som kormu (zadná časť trupu obr.4) zafixoval proti pohybu dreveným hranolom a dvomi skrutkami a navŕtaním dvoch dier tiež o pracovnú podložku. Teraz keď trup držal na mieste som navŕtal do líšt aj vzadu diery a pokračoval rovnako až do pracovnej dosky. Zafixoval zase vrtákmi (obr.3). Takto som si zabezpečil trup a lišty voči vzájomnému pohybu a nachystal na zlepenie. Prvý pokus som spravil lepidlom DRACO a nechal zaschnúť 10 hodín. Toto lepidlo funguje na princípe naleptania oboch plôch a vzájomne ich tak spojí. V tomto prípade však nezafungovalo a lišty sa odlepili. Na druhý deň som postup opakoval ale tentoraz som zvolil stredne husté sekundové lepidlo a teraz to drží vynikajúco.
ako je možné vidieť na obr.3 trup bol bez lemu prehnutý a po zalepení získal na pevnosti.
obr.1obr.2obr.3obr.4obr.5
29. 11.2022 – Takto spevnený trup bude pripravený pre zalepenie prepážok a nalepenie paluby
30. 11.2022 – Skôr ako zalepíte prepážky musíte zložiť hriadeľ a ten nasunúť do prepážky č. 3. a až potom ich zalepiť dnu. Nasledovalo teda zlepenie púzdra hriadeľa ktoré som najskôr naplnil vazelínou aj preto, aby do trupu nevtekala voda. Použil som vazelínu na plasty, ktorá sa bežne používa na plastové prevody servomotorov. Vazelínu som naniesol opatrne na hriadeľ, aby neprečnievala a potom ju vložil do púzdra aby som neušpinil styčné plochy kam príde lepidlo. Potom som navŕtal do trupu dieru a následne opatrne zväčšil pilníkom už v uhle, ako bude uložený hriadeľ aby nebola zbytočne veľká a pri lepení nevytekal epoxid.
6. 12.2022 – všetky finálne vyrezané diely nachystané na zlepenie
6. 12.2022 – Obe bočnice som v prednej časti upravil do požadovaného tvaru podľa návodu aby som ich mohol zlepiť so stredovými prepážkami. Najprv som časti ktoré sa majú odstrániť prebehol ceruzkou a tá mi ukázala kade pôjde rysovacia ihla a preškrábaním som odstránil prebytočný materiál.
7. 12.2022 – Zlepil som navzájom aj domček kormidla, ktorý som podobne ako pri náhone pred zlepením naplnil vazelínou. Do trupu som ho zalepil sekundovým lepidlom a dbal som na to aby hrana kormidla pri trupe bola vodorovne s dnom trupu.
V lôžku pre motor č.8 spájajúcej dve prepážky som urobil otvor pre motor a zasadil ho dnu tak, aby oska motora a náhonu lodnej skrutky boli v jednej línií. Pre ich spojenie je použitá kĺbová dvojdielná spojka 2,3/3 mm s vonkajším priemerom 10 mm.
Najmä pre začiatočníkov môže byť zaujímavé nasledujúce video, ako sa dajú ľahko a bez poškodenia vyrezať z plastu jednotlivé diely.
13. 12.2022 – Palubu som teda vyrezal do požadovaného tvaru rysovacou ihlou a začistil brúsnym papierom zrnitosti 80 nalepeným na kúsku dreveného hranola
Vyrobil som už aj lôžko pre servo z plastu, ktorý mi zostal po vyrezaní paluby. K trupu som ho uchytil tak že som do neho navŕtal dieru kadiaľ bude prechádzať hriadeľ kormidla a oprel o domček kormidla. Na druhej strane som použil drevený hranol prierezu 5×3 mm, skrátil ho na dĺžku šírky lôžka. Ten som zovrel modelárskymi kolíkmi a navŕtal diery cez plast do dreveného hranolu. Mini-skrutkami som takto spojil lôžko s dreveným hranolom, ktorý som nalepil na zrkadlo (zadná prepážka na konci lode). Takto viem kedykoľvek lôžko vybrať a dostať sa ku spodku trupu lode.
14. 12.2022 – Dnes som spojil servo s pákou kormidla. na servo som osadil nadstavec s dlhšími ramenami aby výchylka bola dostatočná. keďže sa jedná o servo s ťahom 1,2 kg tak to nebude problém. vzdialenosť kĺbovej spojky od osi serva je rovnaká ako vzdialenosť od upevnenia tiahla k páke serva a osi kormidla. táto drobnosť zabezpečí, že obe páky sa pohybujú paralene synchrónne. kĺbová spojka je na páke serva namontovaná zo spodnej strany a rovnako je to aj pri spoji s pákou serva. dôvod je priestor nad mechanizmom a musel som to takto urobiť, aby hladko zapadol zadný diel paluby č.7
a krátke video
17. 12.2022 – Po otestovaní kormidla som ešte urobil malú, ale veľmi potrebnú zmenu na tiahle kde je spojené s pákou kormidla. S pilníkom som zarovnal na kúsku tiahlo a do neho som navŕtal malú dierku o priemere 0,5 mm a po usadení na miesto som ho zaistil kúskom drôtu (nožička z LED diódy), ktorý som ohol do tvaru S. Touto úpravou som zabezpečil že tiahlo nevypadne z páky.
18. 12.2022 – Keďže musím za lodnú skrutku a pred kormidlo zabudovať ešte nasávanie vodného chladenia motora, tak som posunul hriadeľ smerom do vnútra trupu a aby motor mohol zostať na svojom mieste skrátil som hriadeľ o 10mm. Na výrobu nasávania chladenia som použil hliníkovú trubku vonkajšieho priemeru 4mm (rovnaký priemer má aj špirála vodného chladenia motora). Zrezal som ju do uhla a aj jemne zahol ohýbačkou trubiek.
ohýbačka trubiek
Ako ďalšie som sa pustil do uchytenia motoru k jeho lôžku. Keďže nie som nadšenec riešení na chvíľku a veci robím rád tak, aby fungovali spoľahlivo aj neskôr. Mám rád ak sa dá na model pozerať aj na súši, rozhodol som sa vyrobiť z leteckej preglejky hrúbky 2mm rebro uchytenia motoru.
Rebro som následne nalepil k prepážke č.8 najskôr sekundovým lepidlom aby som si ho zafixoval a potom v druhom kroku 5 min. epoxidom ako je vidieť na obrázkoch.
prilepené sekundovým lepidloma tu už 5 min. epoxidom z oboch strán
Nasledovalo zalepenie hriadeľa a nasávania chladenia do trupu. Popri tom som zalepil 5 min. epoxidom poriadne aj obe prepážky a to stredovú (č.3) a prednú (č.2). Keďže táto stavebnica má svoj vek a trup sa časom pravdepodobne zdeformoval tak tam bola medzera. V prednej prepážke č. 2 som podlepil priestor lepiacou páskou a vylial epoxidom. V hlavnej stredovej prepážke č. 3 som si vyrezal dva nosníky 5 x 2 mm a tie prilepil sekundovým lepidlom ku dnu trupu. Z druhej strany potom nalial tiež 5 min. epoxid. a výsledok je vidno na obrázku dole.
Ešte detailný pohľad na spodok trupu.
19. 12.2022 – Po lepení nasledoval test Melodie na vode. Dopadol úspešne a aj nasávanie chladenia je osadené správne, ako vidieť na videu a tlačí dostatok vody do hadičky.
14.01.2023 – počas Vianoc som nezaháľal a pracoval ďalej, ale chcel som si dať prestávku od počítača a viac sa tak venovať stavbe. To preto pridávam fotky a popis až teraz.
Keďže akumulátor som sa rozhodol dať do kabíny aj kvôli ťažisku a mal by to byť LiPo 2s, teda s nominálnym napätím 7,2V a aspoň s kapacitou 1800 mAh, tak chcem aby akumulátor ležal nad hriadeľom pri prepážke číslo 3 za dverami. Rozhodol som sa spraviť v trupe lôžko a rovno som ho potiahol až k prednej prepážke číslo 2.
Na prepážku číslo 2 som medzi ustavovacie lišty 2a nalepil výstuhy ako je zrejmé vidieť z obrázku.
Podobne aj na prepážku číslo 3 som nalepil dve k sebe zlepené lišty, aby bola dosadacia plocha väčšia a tesne pri prepážke č.3 sú ešte vlepené lišty distančné. Výšku mi určili obe bočnice.
Z leteckej preglejky som vyrobil samotné lôžko a to ako prvé vkladám do prepážky číslo 2 a následne položím na dosadaciu plochu z líšt pri prepážke číslo 3. Regulátor otáčok motora a ovládanie LED osvetlenia nájdu svoje miesto tiež na tomto lôžku v prednej časti vedľa motora. LED osvetlenie bude paralelene pripojené na regulátor. Prijímač plánujem osadiť na zadné lôžko serva na pravú stranu a vpred bude tak vedený iba jeden troj-žilový servokábel.
Melodiu som sa rozhodol aj nalakovať. Na to aby na všetkých plastových častiach držala farba, je potrebné pred samotným nástrekom aplikovať takzvaný PRIMER. Ten povrch patrične naleptá a pripraví na aplikáciu samotnej farby. Doba od nastriekania PRIMERA po aplikáciu farby sa pohybuje od 5 do 8 min. v závislosti na prostredia, teploty atď. Tesne po nástreku je plast lesklý a keď zmatnie je nachystaný. Trup som sa rozhodol nastriekať do bielej polomatnej farby RAL9010. Paluba keďže je imitácia dreva použil som bledý odtieň RAL1001, béžová matná no mne príde polomatná. Strecha a dekor na boku trupu lode je odtieň tyrkysová modrá RAL5018. Na sedadlá som použil odtieň RAL7016 antracitová šedá v matnom prevedení. Pred samotným striekaním bolo nutné zamaskovať časti a vnútro lode, kde som nechcel aby sa dostala farba.
Po nalakovaní trupu, dverí a sedadiel som všetko nechal dobre zaschnúť a na ďalší deň pokračoval. Musel som zamaskovať trup lode tak, aby po nalakovaní vznikli na oboch bokoch trupu dekory. Keďže nástavba lode je už zalepená na pevno s trupom, tak som si na pomoc vzal kartónovú krabicu a do nej vyrezal otvor podľa paluby ako je vidieť na obrázku.
Hore dnom som takto celú Melodiu pripravil behom chvíľky na striekanie a navyše bola pevne a bezpečne vložená v krabici. Prelepil som ju ešte páskou aby náhodou sa predsa len farba nedostala tam kam by to nebolo želané.
Nasledovalo lakovanie v troch vrstvách. Podstatné je aplikovať málo farby na viac krát aby nestekala. To platí obzvlášť pre veľké plochy. Ja som nástreky opakoval po cca 10 minútach a farba tak stíhala napriek chladu schnúť. Pomáhal som si však elektrickým ohrievačom a vzduch si trochu ohrial na 12 – 15 stupňov Celzia.
Čas pokiaľ farba schla prišli na rad sedadlá, nachystal som si tri drevené nosníky ako je vidno na obrázkoch dole a prilepil ich zo zadnej dva na sedadlo a jeden na operadlo do dolnej časti. Takto budú držať tvar a ak dám k nim magnety nemusím ich do trupu lepiť.
Po odmaskovaní zhruba po trištvrte hodine sa mi naskytol takýto pohľad. Všetko je iba položené, nič na pevno vrátane sedadiel, ale nevedel som sa dočkať.
Dokonca som rýchlo navŕtal aj dieru na kormidlo do pultu a zasunul ho dnu. S lakovaním som okrem predného krycieho pásiku 10b skončil a tak bude nasledovať poskladanie, zasklenie okien a po osadení hadičiek chladenia, servokáblu kormidla a pozičných svetiel príde na rad aj uchytenie paluby a konečne detaily.
19.01.2023 – Tento týždeň som sa rozhodol oprášiť aj 3D tlačiareň a vytlačil fendre na bok lode, trochu som ich voči originálu zmenšil a terajšia výška je 40mm a nie som si istý či niesu pre mierku 1:25 príliš vysoké. V každom prípade to ešte prehodnotím.
V lodi trebalo doriešiť aj chladenie elektromotora a tak som do prepážky číslo 3 navŕtal diery, aby som cez ne vedel prevliecť silikónové hadičky. Pod ne som ešte urobil diery pre káble od pozičných svetiel a servokáblu k regulátoru motora a ovládania svetiel, ktorý bude zároveň napájať aj palubnú elektroniku (prijímač a servo kormidla). Pravo-bokom vediem hadicami prívod vody do motora a ľavo-bokom nazad, kde za prepážkou 3 smerom k zrkadlu je vložená hliníková trubka rovnakého priemeru ako pri nasávaní medzi lodnou skrutkou a kormidlom. Hadice budú tak schované v medzi-priestore trupu a nebude ich vidno. Jedno čo som nedodržal je, že v článku Staviame prvý RC model spomínam, ako treba vodu z ochladeného motora alebo regulátora čo najkratšou cestou vyviesť z trupu von. Tu som to nedodržal a robím to kvôli vzhľadu a estetike Melodie a dúfam že to nebude mať na chladenie negatívny vplyv.
Keď že som nemal dokončené uchytenie pochôdznej paluby, tak som sa na lištu 3f rozhodol nalepiť v jej koncoch po stranách magnety. Po jemnom zaschnutí (5 min.) som na ne priložil ďalšie magnety, ktoré budú prilepené na palube. Kapka hustého sekundového lepidla na oba položené magnety a palubu som položil dnu na svoje miesto. Nechal som to zaschnúť ½ hodiny a palubu som skúsil vytiahnuť. Potom som pre istotu ešte magnety prilepil aj po obvode vrstvou lepidla k palube. Teraz je paluba v trupe vložená a nie nalepená. Takto bude prístupný priestor aj pod ňou. Zadná paluba potrebovala obdobné riešenie a tak som na drevenú lištu za sedadlom vyrobil dve úchytky na ktoré som chcel najskôr magnety iba nalepiť ale potom mi prišlo ako lepšie riešenie magnety vložiť do úchytiek a keď že magnety majú priemer 3,03 mm tak som navŕtal diery 3 mm. Jemne ich stačilo nalisovať dnu a zo strany kde ich nie je vidieť zakapnúť lepidlom. Na zadnej palube som aplikoval rovnaký postup ako pri predošlej.
Na koniec dňa ešte vyriešenie pozičných (bortových) svetiel. Vývody LED sú prevŕtané cez palubu a zvrchu zakryté priloženými krytmi, ktoré som upravil a teda zrezal tak, aby smerom vpred vyžarovali v 90° uhle a smerom vzad 22,5°. Spolu teda v celkovom uhle 112,5 každé na stranu. Pozičné svetlá svietia neprerušovane spolu zelené aj červené v uhle 225° obe spoločne.
29.01.2023 – Nalepené kryty bortových svetiel boli poslednou úlohou pred nalepením paluby k trupu. Palubu som teda začal lepiť od zadnej pravej strany po prepážku číslo 3. a na ľavej strane som pokračoval rovnako. Palubu som lepil hustým sekundovým lepidlom po obvode a na styčnej ploche k bočniciam 4P a 4L som naniesol veľmi malé množstvo no aj tak trochu lepidla sa dostalo na viditeľnú časť paluby.
Na ľavej strane som bol opatrnejší a ľavo-bok vyzerá krajšie. Obzvlášť treba dávať pozor pri osádzaní pred samotným lepením, lebo v mieste kde sú prelisy bortových svetiel sa ich predok opiera o prepážku č.3. Moja stavebnica ako som písal je z minulého storočia a verím že v novej,dnešnej verzií tam bude viac miesta.
Ďalej som postupoval v lepení po obvode paluby a trupu z oboch strán až k čelu. Keď že prepážka č. 2 je vo vrchnej časti vypuklá smerom do hora, tak som si pred lepením nachystal kúsky papierovej lepiacej pásky a po nanesení lepidla som zafixoval palubu a trup navzájom.
7. – 9.02.2023 – k RC modelu všeobecne bezpochyby patrí maketové osvetlenie. Predpis pre lode s dĺžkou do 12m je taký, že môžu mať iba svetlá pozičné na pravo (zelené), ľavo-boku (červené) a jedno svetlo biele, viditeľné zo všetkých strán (vyžarujúce v uhle 360°). Ja som sa rozhodol pre osvetlenie aj zrkadla a teda na stožiari použijem svetlo vyžarujúce vpred v uhle 225° nad osou symetrie lode. Ovládanie všetkých svetiel aj pozičných aj doplnkových pripojím na kanál ovládania motoru paralelne a bude mi tak stačiť iba 2 kanálová RC súprava. Znamená to že na základe polohy knipla (v mojom prípade plynu/ovládania pohonného motoru) sa dajú navoliť rôzne parametre. Spínač od firmy DSYS – DL8B ponúka ovládanie 4 možných obvodov a 6 možných režimov. Nastavuje sa pomocou Jumperovej prepojky. Ja som použil režim č.1 a to nasledovne:
Na prvý výstup som zapojil 4 pozičné LED. Tie budú svietiť trvalo, ak sa zapne vypínač na regulátore a BEC začne dodávať energiu prijímaču. Zelená a červená sú zapojené paralelne a za nimi sú do série opäť paralelne zapojené dve biele LED.
Na druhý výstup zapojím hlavný reflektor a osvetlenie kabíny, tieto LED budú svietiť iba ak sa loď bude pohybovať vpred.
Na tretí výstup zapojím osvetlenie paluby a tá bude osvetlená ak bude nutrál a loď bude stáť.
Na štvrtý kanál zapojím osvetlenie, ktoré bude svietiť na kormu a bude svietiť za loď pri spiatočke.
Keďže Melodie patrí k menším modelom a priestoru tu nie je veľa, rozhodol som nespájkovať káble vo vnútri modelu. Nevidím to ani ako praktické a použil som na prepojenie konektory ku ktorým som si vyrobil aj malý plošný spoj ako je vidieť na obrázku. Ten je prepojený so spínačom 5 žilovým káblom.
Zadná paluba je odnímateľná a keď že zrkadlo lode bude osvetlené pozičným svetlom, tak bolo by nepraktické mať palubu č. 6 stále spojenú káblom. Rozhodol som sa preto aj sem osadiť konektor. Na lištu za zadnými sedadlami som 5 min. epoxidom nalepil konektor ktorý som pred tým spojil káblom ktorý je vedený pravo-bokom pod palubou spolu s hadičkou nasávania chladenia.
Na odnímateľnej palube č.7 som upravil LED a zbrúsil ju po stranách aby sa vošla pod krytku č. 6c a navliekol na ňu čiernu zmršťovaciu bužírku, aby svetlo vyžarovala iba želaným smerom. Do krytky č. 6c som spravil otvor aby svetlo vychádzalo pod uhlom 67,5° na každú stranu od pozdĺžnej osi lode.
Pokračovať budem výrobou stožiaru na ktorý osadím bielu LED a pred neho reflektor svietiaci vpred na prednú hranu strechy.
28.03.2023 – po dlhšej prestávke som sa dal na pokračovanie a včera som z hliníkovej trubky vyrobil stožiar do ktorého som osadil bielu pozičnú LED a vyrobil aj krídlo. Stožiar dnes nalakujem a osadím do strechy. Keďže sa mi to zdalo na jeden deň málo pustil som sa aj do reflektora. Keďže miesto to dovoľovalo a dnu sa zmestia dve biele 3mm LED diódy tak som ich najskôr zlepil kapkou sekundového lepidla katódou k sebe a následne zaspájkoval katódy navzájom. Potom som prihol Anódy tak aby som obišiel katódy a aby sa zmestili do tela reflektoru. Stačilo zaspájkovať vodiče a opatrne som zlepil polovice reflektoru k sebe. Výsledok možno vidieť na priložených fotografiách. Dnes ho jemne prebrúsim a streknem bielou farou aby časom nezožltol. Do prednej časti dám priehľadnú fóliu ako sklo a bude pripravený na zalepenie do strechy.
mini záber na koniec dňa
29.03.2023 – reflektor a časť stožiaru sú nachystané na striekanie. Najprv som aplikoval PRIMER a potom bielu farbu v spreji, rovnakú ako je na trupe. Medzi primerom a farbou čas schnutia bol 5 až 8 minút.
30.03.2023 – po zaschnutí farby som sa pustil do zasklenia reflektoru a v šuplíkových zásobách som našiel ďaľší reflektor iného tvaru pre osvetlenie kormy. Ten som tiež nalakoval najskôr primerom a potom v dvoch krokoch. Najskôr vnútro (parabolu) strieborným sprejom. Po zaschnutí (cca 30 min) som reflektor priložil (prilepil) k papierovej lepiacej páske nalepenej na kúsku kartónu a pridal aj držiak a obrubu okolo sklíčka a spolu strekol bielou farbou. Dnu som osadil bielu LED.
ako vidno na obrázku tak z hliníkovej trubky som vyrobil stožiar na ktorom vrchole je osadená biela LED ktorá patrí k pozičným svetlám ak sa loď pohybuje. Trubku som v hornej a dolnej časti prevŕtal a preleštil voskom pre ošetrenie karosérie laku automobilov a vznikol tak lesklý povrch ktorý je takto zakonzervovaný. Nakoniec som cez prevŕtané diery prevliekol niť na šitie ako imitáciu antény a vyviedol v dolnej časti spolu s vodičmi od LED. Napol som ju a kapkou sekundového lepidla s aktivátorom zafixoval. Do strechy som na spodnú stranu vlepil sekundovým lepidlom plátok plastu o rozmeroch asi 14 x 14 mm a následne prevŕtal dieru a zasunul dnu stožiar a znovu zalepil sekundovým lepidlom.
17.04.2023 – prichytenie dverí som vyriešil tak, aby sa dali ľahko vybrať a znovu nasadiť. Na stene kde sú dvere je vidno aj LED osvetlujúcu palubu. Tá bude svietiť ak je loď v pokoji a kotví.
keď že regulátor otáčok nie je extra programovateľný rozhodol som sa použiť RC aparatúru, ktorá prevezme funkcie aby Melodie plávala maketovo a mala aj FailSafe. Objednal som a osadil 6-kanálový prijímač Graupner GR-12L 2.4 GHz. Anténu som vyviedol poza operadlo zadnej lavice a prilepil tavnou pištoľou k pravému hornému lemu bočnice.
Stožiar vlajky v stavebnici chýbal, ale pán Kmoníček z MODELA mi jeden poslal spolu s kľučkou dverí. Zlepil som ho k sebe a zo zadnej strany zavŕtal dve diery priemeru 1,5 mm a zalepil sekundovým lepidlom mosadzný drát zohnutý do tvaru ako vidno na foto. Po nalakovaní som prilepil vytlačenú vlajku a vlepil do držiaku na zadnej palube do ktorého som navŕtal dieru priemeru 2 mm.
Podľa šablóny, ktorá je dodaná k stavebnici som vyrezal zasklenie. Rezal som nožom na hrubom kartóne aby boli rezy čisté a rovné. Od manželky som si požičal lopatku na dezerty a ňou bolo zohnutie hračka. Niekedy je výhoda mať dielňu v kuchyni 😀
Objednal som ešte dymový sprej lebo pôvodný sa mi minul. Hneď ako príde streknem okná nech sú ako vrchnák spreju na foto. Okná ako je vidieť hore sú už nalepené na lepiacej páske a nachystané na lakovanie.
okná som síce nastriekal, ale vôbec sa mi nepáčili lebo boli tak ľahko tónované že som si povedal že asi lepšie bude ak budú priehľadné. Keďže fóliu k stavebnici som už nemal tak v šuplíkových zásobách som objavil 0,4 mm plexisklo od firmy Evergreen, ktoré som kúpil dávnejšie v E-shope artol.sk . Toto som podľa šablóny narezal a prilepil na miesto taviacou pištoľou.
…. doplním ešte fendre, záchranné kolesá a zopár detailov a Melodie bude finálne hotová. Transportný box (podobný ako pri Katji) považujem za dosť podstatný, aby sa nepoškodila pri preprave a uskladnení. Ešte sem pridám zopár fotiek keď to dokončím.
19.05.2023 – Melodie je hotová a keď že opatrnosti nikdy nie je dosť tak transportný box je na svete. Z preglejky hrúbky 4mm a hranolov čo som mal poodkladané, že sa ešte niekedy upotrebia som sa do toho pustil. V Hornbachu som nakúpil pánty, záklapky, madlo či spojovací materiál a narezal si „kocúrom“ steny debny a pustil sa do skladania.
Celý box je lepený a ešte aj skrutkovaný. Keď bola debna hotová všetky skrutky a veci ktoré boli namontované museli preč a dva krát som ju prelakoval. Potom zloženie na finál a výsledok vidno na obrázkoch.
zábery z prvých plavebných skúšok obohatené o fotografie zo stavby
Záver
Ak niekto očakáva že po zopár hodinách bude jazdiť a pri stavbe ledva použije modelárske náradie, alebo otočí zopár krát skrutkovačom či niečo letmo zalepí tak ho sklamem. Je to fajn stavebnica, sú použité kvalitné materiály, ale tu príjemnú prácu necháva výrobca vedome na modelára. Je to klasická stavba a nie zapasovanie hotových dielov ako v legendárnej Dánskej stavebnici z kociek. Melodie je za atraktívnu cenu s hotovým trupom a je na každom ako si ju farebne zladí. Taktiež si môžete doobjednať laserom vyrezaný stojan či sadu chromových dielov vrátane tónovaných okien. Sú to lišty na strechu, držiak vlajky či kormidlo alebo úväzníky. Pokiaľ sa rozhodnete postaviť si Melodiu ako spomienku na detstvo, alebo si ju postavíte ako ochutnávku toho čo sa niekedy dalo kúpiť, tak v obidvoch prípadoch dostanete model, ktorý nezaberie až tak veľa času na to aby bol funkčný. To či sa rozhodnete pre kategóriu EX-500 alebo pridáte RC vybavenie nechám na každého, ako sa rozhodne. Mne stavba trvala samozrejme dlhšie, ale to len preto že som písal tento článok. Odhadom by som ju zvládol postaviť po večeroch 2-3 hodiny denne za 14 dní na komplet ako ju vidíte.
