Všetky príspevky Roman

Staviame model RC lode

alebo, čo treba vedieť skôr ako začnete so stavbou svojho prvého modelu

Videl som veľa článkov, na túto tému no pokúsim sa to celé napísať inak. Urobím to svojimi očami, ako som to vnímal ja ako začiatočník a najskôr vysvetlím pojmy a terminológiu, ktorá sa často používa a sotva jej rozumejú začiatočníci s RC modelmi.
RC z anglického slovného spojenia Radio Control, teda ovládaný rádiom (diaľkovo riadený)

Keď sa rozprávate s modelármi ktorý sa začali venovať tomuto hobby skôr ako nás zaplavili perfektné stavebnice na laseroch vyrezanými dielmi, prípadne hotové RC modely vrátane vysielača, akumulátorov a nabíjača tak pochopíte zopár vecí. Modelárstvo je o stavbe modelov a to znamená o dôvtipe, vymyslení postupov, alebo iba osvojením si už zaužívaných zručností a návodov skúsených kolegov. Ako sa modely stavali niekedy a čo sa predáva dnes je obrovský rozdiel. Niekedy ste si zaobstarali stavebný návod a v modelárstve kúpili stavebný materiál na samotnú stavbu modelu. RC ovládanie bol „luxus“ a boli aj šikovný modelári, ktorý si stavali súpravy doma. Mali na to dva dôvody a to že ich bol nedostatok a ak boli stáli veľmi, veľmi veľké peniaze. Nechcem teraz povedať aby sme sa vrátili do minulého storočia a zahodili všetko čím disponujeme dnes za hlavu. Práve naopak. Skúsme využiť vo svoj prospech všetko čo nám doba ponúka aby sme modely stavali rýchlejšie a dali do nich kus seba. 3D tlač je dnes veľmi obľúbená, ale ja sa držím pravidla že ju používam citlivo ako pomôcku. Veci pre daný model špecifické, teda doplnky ktoré nám ušetria čas alebo pomôžu pri konštrukcií.

RC lodné modelárstvo a jeho rozdelenie

Modely lodí by sme mohli rozdeliť na verne stvárnené zmenšeniny originálov s kopou detailov ktoré sú funkčné, hovoríme im makety. Toto môžu byť plachetnice, člny, jachty, rybárske lode, bojové lode, ponorky. Ich rýchlosť akou sa často pohybujú po vodnej hladine sa rovná rýchlosti chôdze.

Ďalšou skupinou sú modely vytvorené pre závody a sem patria najmä rýchlostné lode a závodné plachetnice so štíhlym aerodynamickým prestížne vyrobeným trupom. Tieto modely disponujú prednosťami na ktoré boli vyvinuté a tak zbytočne na nich budete hľadať detaily. Tieto závodné motorizované modely dosahujú rýchlosti až 80km/h a vyžadujú si značné skúsenosti a znalosti.


názorná ukážka osadeného RC modelu lode Katja elektronikou

diaľkové ovládanie a elektronika

RC SÚPRAVA – keďže sa jedná o diaľkovo riadený model je nevyhnutná . Nie je ju nutné kupovať okamžite pri začatí stavby modelu a dokonca na začiatok to môže byť aj kúsok z druhej ruky, ale riadne otestovaná ! Skladá sa z vysielača a prijímača. Vysielač držíme v rukách a posielame ním povely prijímaču, ktorý je osadený v našom modely lodi.

Prevedenie RC vysielača môže byť buď pákové alebo volantové. Volantové sa používajú pre modely lodí a áut. Páková je univerzálnejšia a ak plánujete v budúcnosti stavať makety lodí tak určite odporúčam práve pákovú.

volantová RC súprava pracujúca vo fekvenčnom spektre 2,4 GHz

Kanály a ich počet je parameter, ktorý určuje koľko funkcií môžem danou RC súpravou ovládať. Pre základný model lode nám stačí síce dvojkanálová RC súprava, ale myslím tým nutné minimum, teda ovládanie kanál 1 – jazdy vpred/vzad (na tento sa dá paralelne pridať aj ovládanie svetiel podľa toho či je loď v kľude a stojí, alebo sa hýbe vpred alebo vzad ) a potom kanál 2 – smer modelu vpravo/vľavo. Ak ale v budúcnosti budete chcieť váš model rozšíriť o ďalšie funkcie a spraviť ho viac maketový, odporúčam zaobstarať si aspoň 6 – 8 kanálovú pákovú RC súpravu. Napríklad ovládanie priečneho pohonu, navíjanie kotvy, ovládanie svetiel, sirény alebo žeriavu vám zoberú ďalších 5 kanálov. Nemusí a ani nie je pravidlom že ak vysielač disponuje napr. 6 kanálmi bude musieť aj prijímač byť 6 kanálový. Prijímač môže kľudne byť iba 4 kanál.

Tento obrázok nemá vyplnený ALT popisok, jeho názov je RC_suprava_2x4GHz.jpg
páková RC súprava obsahujúca 6 kanálový vysielač a 4 kanálový prijímač, pracujúca vo frekvenčnom pásme 2,4GHz. Prijímač disponuje malou novinkou a to integrovanou anténu v plošnom spoji elektroniky a funguje vynikajúco.

Na rozdiel od rokov minulých (a potom dnes lacných hračiek) sú už všetky predávané RC súpravy proporcionálne. Proporcionálna RC súprava znamená, že pohyb ovládaného prvku v našej zmenšenine nie je iba logickou jednotkou alebo nulou (záporná výchylka – nulová poloha – plná výchylka). Plynulým pohybom knipla (pákou) na vysielači dávame povel prijímaču a ten odovzdáva informáciu o polohe v reálnom čase servomotoru alebo regulátoru otáčok elektromotora. Vďaka tejto funkcií vieme regulovať napríklad výchylku kormidla modelu lode podobne ako na bicykli keď otáčame riadidlami a chceme zatáčať jemne alebo ostrejšie. Teda napríklad servomotor kormidla kopíruje polohu knipla na vysielači. V praxi to znamená že ak kniplom posuniete od stredovej polohy napríklad do tretiny vpravo a tu zastavíte tak servo sa tiež vychýli do tretiny svojej dráhy od stredu a zostane stáť a bude čakať na to čo s pákou spravíme ďalej, loď zatáča pomaly doprava a opisuje väčšiu kružnicu ako pri plnej výchylke. Alebo ešte dobrým príkladom je rýchlosť lode. Pohonný elektromotor môžeme regulovať plynule a nie plný alebo nulový výkon. Ak teda pohnem pákou ovládača od stredu smerom do polovice celej dráhy knipla smerom vpred, elektromotor v našej lodi bude bežať na polovičný výkon a ak kniplom pohnem späť do štvrtiny, tak loď spomalí a bude plávať vpred iba štvrtinovou rýchlosťou. Táto funkcia nám umožňuje maketové stvárnenie pohybu modelu.

Názorná ukážka proporcionálneho riadenia, napájanie prijímača a servomotorov zabezpečujú v tomto prípade nabíjateľné 4ks akumulátory 1,5 V (v čiernom púzdre)

frekvenčné spektrum v ktorom dnes predávané RC súpravy pracujú sú v spektre 2,4 GHz a tu je dôležité spomenúť, že každý výrobca súpravy používa svoje kódovanie signálu a preto je podstatné vysielač a prijímač mať vždy rovnakej značky (od rovnakého výrobcu) a zameniť ich medzi sebou nie je možné. S takouto RC súpravou si vystačíte na súši, vzduchu a na vodnej hladine. Pre model lode je samozrejme správnou voľbou. Pokiaľ by ste ju chceli ale použiť pre model ponorky tak neúspešne a musíte siahnuť po spektre vo frekvenčnom pásme MHz. Nevhodnosť 2,4GHz spektra pre ponorky je spôsobené dĺžkou elektromagnetických vĺn, ktoré nie sú schopné preniknúť viac ako 10 cm pod vodnú hladinu. V MHz pásme sa delí ešte modulácia na AM Amplitúdovú a FM Frekvenčne – modulačnú. AM sa už dnes nepoužíva lebo je veľmi náchylná na rušenie čo by malo za následok poškodenie modelu/ov, prípadne v horšom prípade na zdraví či majetku. Pre modely lodí je určená frekvencia 40 MHz. Toto spektrum sa na danej frekvencií ešte delí na takzvané kanály (nespájajte si ich s tými kanálmi, ktoré som spomínal pri funkciách RC súprav), aby bolo možné jazdenie viacerých modelárov s modelmi v jednom a tom istom čase naraz. Príklad 40,665 MHz predstavuje 50 kanál a 40,675 MHz kanál číslo 51 atď. Vysielač aj prijímač disponujú takzvanými kryštálmi ktoré zabezpečujú ich správne naladenie. Kryštály sú vždy rovnakej frekvencie, resp. majú rovnaké číslo kanálu a tým sú spárované. POZOR, používajú sa ale iba v MHz spektre a v GHz spektre kryštáli nenájdete ! Existuje aj takzvaná syntéza a tá znamená, že prijímač nemusí byť osadený kryštálom a ten sa páruje tlačidlom bind na prijímači pri zapnutom vysielači. Výhodou je že ak máte viacero modelov a jeden vysielač nemusíte kupovať prijímačové kryštáli, alebo ak by ste chceli použiť druhý vysielač stačí ho spárovať s vysielačom práve tlačidlom bind a nie pracne meniť kryštál na prijímači niekde v útrobách modelu lode. Keď sa pozriete na vysielač a prijímač fungujúci v spektre 2,4 GHz tak zistíte, že antény oboch sú krátke rádovo 10 cm. Pri MHz súpravách je anténa vysielača teleskopická s dĺžkou približne 1,2 m a pri prevádzke musí byť vždy vytiahnutá na maximum svojej dĺžky. Prijímač disponuje anténou asi polovicou dĺžky vysielača a to 0,6 m. Je to iba flexibilný ohybný drôt s bužírkou, ktorý sa nesmie skracovať ani navíjať, lebo by prišlo k zníženiu dosahu a funkcionalite a treba dbať na správne uloženie antény v samotnom modely. Spoľahlivý dosah RC súpravy sa pohybuje rádovo niekde okolo 100 metrov. Dĺžky antén sú dané práve dĺžkou vĺn pri danej frekvencii. Pri MHz spektre máme ešte pojem interferencie (rušenie jedného kanálu fungovaním dvoch iných alebo viacerých súčasne) ale o tom nabudúce.

Tento obrázok nemá vyplnený ALT popisok, jeho názov je 20210303_200124-2-576x1024.jpg
RC vysielač pracujúci na frekvencií 35 MHz. Kúpil som ho z druhej ruky a po malej oprave je opäť funkčný.

Telemetria je v modelárstve pojem pomerne nový. Je to diaľkové meranie veličín v modely a ich odovzdávanie vysielaču v reálnom čase. Môže to byť teplota motoru, stav nabitia akumulátorov či iné.

FailSafe je funkcia ktorá v prípade že model stratí spojenie s vysielačom, napríklad sa s modelom dostanete za hranicu jeho dosahu model spraví to čo mu vopred naprogramujete. Pri modely lode môže zastaviť motor pohonu a zostať na hladine stáť a čakať opäť na signál z vysielača. Pri ponorke zvolíte napríklad núdzové vynorenie.

  • SERVOMOTORY alebo medzi modelármi „servá“. Sú to malé mechanické zariadenia z ktorých vychádza oska na ktorú sa montuje páka serva a tá ma svoju dráhu otáčania v uhle od 180 stupňov a viac. Servomotor sa skladá z motorčeku, potenciometra, prevodovky a elektroniky. Potenciometer sleduje polohu v ktorej sa servomotor nachádza a porovnáva ju so signálom z prijímača v reálnom čase pomocou elektroniky. Prevodovka zabezpečuje aby mal servomotor požadovanú silu na pohyb kormidlami. Na prepojenie servomotoru s prijímačom sa používa trojžilový kábel, kde dve žily sú napájanie (+ a -) a tretí je signál, ktorý prijíma informáciu z prijímača o svojej polohe ktorú som práve spomínal. Vyrábajú v rôznych veľkostiach prevedenia a od nich závisí aj ich sila ktorou disponujú.
Tento obrázok nemá vyplnený ALT popisok, jeho názov je servomotory.jpg
vľavo štandardné servo, v strede miniservo a v pravo mikroservo
  • Pre modely lodí nám stačia štandardné servá so silou do 3 kg. Potom ešte servá delíme na analógové a digitálne. Rozdiel spočíva v princípe fungovania elektroniky. V skratke môžme povedať že analógové servá sú menej presné a menej silné, ale sú lacnejšie. Digitálne sú modernejšie, silnejšie, veľmi presné, ale aj drahšie a nie je jedno s akou RC súpravou ich spárujete. Pre modely lodí si vystačíme s analógovými servami. Pre modely plachetníc sú špeciálne určené silné servá alebo servonavijaky.
  • Viac k téme o servomotoroch môžete nájsť tu.
Servo určené pre modely plachetníc. Disponuje silou 13,5 Kg
  • REGULÁTOR je potrebný ako som spomenul už skôr k plynulej regulácií otáčok motora a smeru otáčania lodnej skrutky. Keďže loď by mala vedieť aj cúvať je dobré kúpiť regulátor s reverzným chodom. Regulátor môže byť buď pre jednosmerný alebo striedavý motor. Poďme si vysvetliť o čo ide. Oba typy motorov sa vedia točiť v oboch smeroch a oba fungujú na jednosmerný prúd. Lepšie regulátory disponujú aj programovateľnými funkciami ako napríklad obmedzenie výkonu na určitú hodnotu. Príkladom môže byť práve pri modely lode pri reverznom chode veľmi užitočné obmedziť výkon na 20% výkonu. Nemôže sa potom stať, že sa najmä začiatočník pomýli a plným plynom vzad „utopí“ loď. Ďalšími užitočnými funkciami môžu byť napríklad nastavenie rampy rozbehu a brzdenia motora. Ak nastavíte túto na príklad pre rozbeh 5 sekúnd tak aj po maximálnom pridaní plynu bude trvať 5 sekúnd kým motor dosiahne svoje maximálne otáčky a zrýchľovať bude maketovo ako skutočná loď. Nespornou výhodou je aj to že pohonný akumulátor netrpí nárazovými prúdmi a jednosmerný motor tiež nebude iskriť ako pri plnom výkone keď ešte nemá dostatočné otáčky. Tieto funkcie samozrejme lacné regulátory neponúkajú a preto je dôležité pri kúpe na to myslieť. Tento problém ale odpadá ak kúpite programovateľnú RC súpravu kde viete tieto parametre nastaviť a vysielač prevezme tieto nastavenia a pošle ich hotové do prijímača respektíve regulátora.
regulátor pre jednosmerné motory s reverzom a programovaním rôznych funkcií, obsahuje aj BEC
  • JEDNOSMERNÝ MOTOR (brushed / kefkové) v tomto slova zmysle znamená, že je napájaný jednosmerným prúdom (+ a -) a vedú k nemu dva vodiče. Má uhlíky ktoré sa opierajú o rotor a opotrebúvajú sa. Ak sa prepóluje zmysel otáčania bude opačný. Výhoda je že je lacný a dokáže sa točiť malými otáčkami, čo je pri striedavých motoroch problém. Kefkový motor je pred jeho použitím nutné „zabehnúť“. Motor treba nechať točiť bez veľkej záťaže aspoň niekoľko minút, aby sa uhlíky v ňom vyšúchali a dobre priliehali na kolektor. Inak hrozí, že sa výrazne zníži jeho životnosť a zvýši riziko zadretia.
jednosmerné (brushed / kefkové) motory rady SPEED 400 s nominálnym napätím 7,2 V – vpravo s osadeným vodným chladením a spojkou hriadeľa náhonu lodnej skrutky

STRIEDAVÝ MOTOR (brushless / bezkefkový), je motor do ktorého vedú tri vodiče. Je napájaný jednosmerným prúdom v cykloch a tie sú privádzané na vinutie motora. Nespornou výhodou je že odpadá nežiadúce iskrenie kontaktov. Motory bývajú konštruované pre prednú aj zadnú montáž, s pevným alebo pohyblivým plášťom. Pri týchto motoroch sa uvádza akými otáčkami disponujú na 1 Volt napájacieho napätia a to sa označuje ako KV. Príklad 900KV bude znamenať že pri napájacom napätí 7,4 Volta budú jeho otáčky 900 x 7,4 = 6600 ot/min.

set striedavého elektromotoru s pevným plášťom spolu s obojsmerným programovateľným regulátorom, obsahuje aj BEC

BEC – aj tento pojem je veľmi dôležitý. Je to stabilizátor napätia nachádzajúci sa v regulátore a zabezpečuje elektrickú energiu pre napájanie palubnej elektroniky, teda prijímača, servomotorov, LED osvetlenia a iných. V minulosti sa používali zvlášť akku (4 x 1,5V) pre napájanie ovládania a extra pre pohon. BEC to skĺbil a tak používame energiu s pohonných akku aj pre napájanie ovládania. Napätie je 5V ale dôležitým parameterom je aký prúd dokáže BEC odovzdať prvkom ovládania. Veľmi často sa táto hodnota pohybuje niekde pri hodnote 1Ampér, ale záleží na výrobcovi regulátora. Pre model lode kde bude v obvode ovládania prijímač + jedno servo pre smerové kormidlo a dve alebo tri LED diódy na osvetlenie postačuje táto hodnota dostatočne.

  • CHALADENIE je pre modely veľmi dôležité a najmä pre motory. Najpoužívanejším vodným chladením je navinutá hliníková trubka okolo motorového plášťa a tou sa odvádza teplo z motora. Chladiacim médiom je v tomto prípade voda kde loď pláva. Privádzaná je trubkou, ktorá je vyvedená za lodnou skrutkou a tá pri jazde funguje aj ako čerpadlo a tlačí vodu pomocou hadičky do vinutia okolo motora. Ideálne je vodu čo najkratšou cestou z ochladeného motora odviezť preč z lode. Ďalšou možnosťou je chladenie pomocou rebrovania so vzduchom a ventilátorom. Pri tomto riešení musia byť ale otvory v trupe lode pre prívod čerstvého vzduchu a odvod toho zohriateho. Osobne som toto chladenie použil v rýchlostnej lodi kde motory kvôli ťažisku ležia na dne trupu a vodné chladenie neprichádzalo do úvahy. Sú aj regulátory ktoré sú uspôsobené pre vodné chladenie ale to iba pre väčšie výkony. Chladná voda sa privádza buď extra prívodom do regulátora a druhým do motora/ov zvlášť, alebo ak je prívod iba jeden tak paralelne rozvodkou v tvare Y. Ak sa jedná o malý rýchlostný model tak aj do série ale pravidlom je, že chladná voda sa púšťa najskôr do regulátora a až potom do motora.
vodné chladenie na motor rady 400
  • AKUMULÁTORY skrátene AKKU sú nabíjacie zdroje energie pre naše modely. V modeloch sa začali najprv používať NiCd (Niklokadmiové), neskôr MiMh (Nikelmetalhydridové).
NiMh akumulátory v prevedení akkupack. Nominálne napätie 7,2 V a kapacita 3000mAh.
  • Vo veľkých lodiach kde je záťaž užitočnou sa používajú aj Pb (Olovené). NiCd a NiMh sú články s menovitým napätím 1,2 Voltu a ako pohonné sú v takzvaných „Akkupackoch“. Názory na hodnotu na ktorú je ich dovolené vybíjať sa líši no ja ich vybíjam na 0,9 V na článok. Nabíjam prúdom 1/10 kapacity. V teréne aj 1/2 Kapacity. Pb majú nominálne napätie 2 V na článok a tie sa najčastejšie predávajú ako celky v konfigurácií 6 V alebo 12 V. Nemali by sa nikdy vybíjať pod úroveň 2V na článok. Plne nabitý 12 Voltový olovený akumulátor by mal mať 13,8 V. Tieto nabíjam stabilizovaným zdrojom kde nastavím napätie na 13,8V a prúd obmedzím na 1/10 kapacity akku. Po zhruba 12 hodinách nabíjania je akku plný energie.
Pb (olovený) akumulátor o nominálnom napätí 12 V a kapacite 9000mAh
  • LiPo sú najnovšie a jeden článok má menovité napätie 3,7 V. Predávajú sa 1S, 2S, 3S atď. Číslo na začiatku označuje počet článkov. Teda AKKU s označením 3S má nominálne napätie 3 x 3,7 V = 11,1 V. Potom pri týchto máme označenie C. To znamená akým prúdom ich je možné vybíjať. Pri kapacite 1800 mAh a 25C bude maximálny povolený vybíjací prúd 1,8 x 25 = 45 Ampérov. Nabíjam ich maximálne 1C, čo v praxi znamená že 1,8A a jednu hodinu. Ak sa rozhodnete použiť vo svojom modely LiPo akumulátory zaobstarajte si regulátor, ktorý rapídne zníži výkon alebo vypne motor pri dosiahnutí stanoveného napätia. V opačnom prípade pri silnom pod-vybití hrozí nenávratné zničenie takéhoto celého akkupacku. Po vypnutí motoru napätie za krátky čas opät stúpne a pomalou jazdou sa viete vrátiť ku brehu. Pre nabíjanie LiPo sa používa nabíjačka, ktorá obsahuje Balancer okrem 1S konfigurácie. Ten zabezpečuje, že jednotlivé články budú nabíjané podľa potreby tak v akej kondícií sa nachádzajú. Napríklad ak jeden článok bude nabitý na 100 % ale druhý iba na 82 % tak nabíjač prvý článok začne iba udržovať a ďalší ešte bude nabíjať kým nedosiahne kapacitu 100%. Prvý sa nebude prebíjať a druhý sa dostane na jeho úroveň. Tým zabezpečíme plné nabitie celého Akkupacku.
  • Tieto akumulátory sú náchylné pri fyzickom poškodení alebo prehriatí na vznietenie. Pri nabíjaní treba dávať pozor a byť ostražitý a mať ich stále pod kontrolou !
LiPo akkupack v prevedení 3S. Nominálne napätie 11,1 V a kapacita 1500mAh. Malý konektor slúži pre pripojenie balancera pri nabíjaní

priestor a dielňa

Na začiatok si treba uvedomiť že keď chce niekto postaviť model doma, tak potrebuje na to priestor. Nie každý ma dielňu a zo svojej skúsenosti môžem povedať že model lode dĺžky cca 500 mm sa dá postaviť aj na pracovnej doske širokej 90 cm a hĺbke 45 cm, ale che to udržovať veľký poriadok a mať poličky nad stolom na odkladanie náradia ktoré práve pri stavbe používate. Dá sa to aj na kuchynskom stole, ale vždy treba náradie nachystať a po skončení práce schovať čo je náročnejšie na čas.

výber vhodného modelu

Výber aký model stavať je na každom čo sa mu páči, ale snažil by som sa odporučiť niečo s dĺžkou okolo pol metra a určite model s jednoduchým tvarom trupu. Stavebnica má výhodu že obsahuje diely potrebné pre stavbu.

Veľmi často je to hotový plastový výlisok trupu a potom jeho vnútro, teda prepážky, hriadeľ s lodnou skrutkou (vrtuľou), kormidlom a samozrejme nástavbu s drobnou bižutériou (uväzníky, svetlá, klaksón, záchranné koleso a pod.). Stavba netrvá dlho a celkom rýchlo sa potom človek dostane k samotnému jazdeniu. Ak je tá možnosť odporúčam vybrať si model, ktorý má buď predrezané, alebo hotové diely. Prečo to píšem ? Keď si pozriete stavbu mojej stavebnice Melodie, kde sú nástavby trupu vákuovo vylisované a tie treba vyrezať,tak verte mi že pre skúseného modelára je to slušná úloha a ľahko sa môže stať, že pri vyrezávaní odrežete čo nemáte a problém je na svete. Predošlému majiteľovi od ktorého som túto retro stavebnicu kúpil sa to stalo tiež a potom keď si nevedel dať rady posunul ju na bazár. Ak si ale prečítate vždy stavebný návod od A do Z pred tým, ako sa pustíte do samotnej stavby môžete tomu predísť. Moja malá pomôcka ktorá vždy funguje je, že si vždy predstavím pri čítaní jednotlivé kroky v hlave a potom samotná stavba ide hladšie.

  • Pozrite si napríklad začatú stavbu plachetnice Lili. Staval som už rôzne modely zo stavebníc a musím povedať že táto je na úrovni aj keď som narazil na problém s uchytením serva ovládania plachty a budem to upravovať. Diely inak pasujú na desatinu presne do seba a netreba nič „dopilovávať“. Ak si vyberiete akýkoľvek model od správnej firmy nebudete ľutovať a stavba bude zábava. Navyše obrázkový manuál je veľmi užitočný.
  • z mojej skúsenosti Katja a Melodie sú fajn stavebnice a zvládnu ich začiatočníci ale so základnými zručnosťami. Výhodou je že patria k cenovo dostupným.
TIP: Stavba trupu klasickým spôsobom, najprv rebrá, potom plankovanie a výsledné brúsenie je síce tá krásna časť stavby ale je to čas navyše. Je to ale na každom na čo si trúfa a aké možnosti mu poskytuje priestor kde bude model stavať. Pri tomto druhu stavby netreba zabúdať na dôkladnú povrchovú úpravu trupu aby bol vodotesný.

náradie

skúsim vymenovať všetko bez čoho sa nezaobídete a dopĺňam aj obrázky pre ilustráciu

  • pracovnú podložku
  • ostrý nôž a to modelársky skalpel alebo olamovací nôž
  • modelársku žiletkovú pilku
  • ceruzku a tenkú fixku
  • rysovaciu ihlu – pre modely kde treba vyrezávať diely z vákuovo vylisovaného plastu
  • lupienkovú pilku – pre modely kde treba vyrezávať diely z dreva/preglejky (ja som si kúpil elektrickú, na začiatok ale postačí jednoduchá ručná)
  • kovové pravítko
  • brúsne papiere o zrnitosti 80 – 150 – 240, tie možno nalepiť aj na kúsok dreveného hranolu po stranách
  • plochý a okrúhly pilník (odporúčam sadu cca 6 – 8 ks)
  • uholník s príložníkom
  • svorky na fixovanie dielov pred zlepením a počas neho
  • kvalitnú pimzetu
  • ploché kliešte
  • jednoduchú vŕtačku (ručná vŕtačka v tvare skrutkovača) a sadu vrtákov o priemere zhruba od 1 do 6 mm
  • sada malých IMBUS klúčov
  • lepidlo, pre plast sekundové – stredne husté, pre drevo používam Herkules
  • skrutkovač s nástavcami (plochý a krížový) aspoň 2-3 veľkosti z každého
na foto chýba lupienková pilka a sada skrutkovačov

…pokračovanie čoskoro

Melodie – Modela 1/25

Stavecnica RC motorovej jachty od firmy Modela

rozhodnutie postaviť si model lode, ktorá mala svoju premiéru v 70-tych rokoch minulého storočia prišla náhodou, keď som na internete hľadal na Aukre náhradné diely na úplne niečo iné a natrafil pri tom na Melodiu. Keď som ju zbadal vynorila sa mi spomienka, že „niekedy som vlastne takú mal“ ale iba ako stavebnicu a nikdy som ju nepostavil. Boli to časy keď som navštevoval základnú školu a vtedy som ju posunul spolužiakovi. Netrúfal som si na ňu a nemal som ani dostatočné zručnosti. Tento konkrétny model začal niekto stavať bez toho aby si prečítal stavebný návod, alebo aby sa aspoň pozrel na stavebný plán. „Nešťastne“ vyrezaný vákuovo vylisovaný trup je toho dôkazom, ale je to opraviteľné. Táto stavebnica okrem tejto chybičky nie je kompletná a chýbajú aj teflónové tesnenia hriadeľa, drevené lišty, krabica, stavebný návod a plán. Na štastie ten plán v dnešnej dobe nieje problém a keďže stavebnica sa stále vyrába dá sa stiahnuť všetko potrebné na stránkach modela.eu

Dĺžka [mm]465
Šírka [mm]155
Výtlak [g] *500
MotorElektromotor FOXY 400 7,2V
*Výtlak je množstvo vody vytlačené plávajúcou loďou. Podľa Archimedovho zákona teleso ponorené do kvapaliny dostane toľko vztlaku, koľko váži voda, ktorú vytlačí. Voda vytlačená plávajúcou loďou váži toľko ako samotná loď, čo platí rovnako pre slanú aj sladkú vodu. Pretože slaná voda je ťažšia ako sladká voda, loď sa v slanej vode vytlačí menej ako v sladkej – vznáša sa vyššie. Oceány a moria obsahujú iba 35 promile (teda 3,5%) soli, no Mŕtve more jej obsahuje takmer 10 x toľko, ale my v Mŕtvom mori plávať s našimi loďami nebudeme.

Vzhľadom na to, že loď je malá tak som rozmýšlal aký motor do nej osadiť. Podobný tomu pre ktorú bola Melodie navrhnutá a to IGLA 4,5 V mi prišiel Mabuchi 380. Nakoniec som tam objednal FOXY 400 na ktorý ešte príde vodné chladenie kĺbová spojka a kovová hriadeľ.

Kormidlo nechám pôvodné a lodnú skrutku tiež. Pre kormidlo som objednal miniservo Futaba S3107 (1,2kg 0,12s/60°) kvôli miestu v trupe.

minservo Futaba a doplnky (radar a záchranné kolesá)

Regulátor by som osadil najradšej od firmy DSYS ale typ DDE70AW 70A vodeodolný ktorý som momentálne dostal kúpiť je zbytočne predimenzovaný a tak ho odložím pre iný model. Výrobca kvôli nedostatku polovodičových súčiastok nemôže zaistiť výrobu. Táto značka má výhodu že motor s ním má neobyčajne plynulý a tichý chod, nezohrieva sa ako pri čínskej konkurencií. Dá sa krásne nastaviť rampa rozbehu a brzdy a model sa stáva maketovým nielen vzhľadom, ale aj svojou plavbou. Okrem toho ešte možno nastaviť obmedzenie výkonu. Toto všetko sa dá uložiť do prednastavených režimov do pamäte regulátora a pri vode jumperom zvoliť režim, ktorý nám najviac vyhovuje aj napríklad podľa stavu vodnej hladiny. Keď bude voda nekľudná zvolím režim pomalší a rýchlejší ak bude vodná hľadina ako zrkadlo.

Regulátory som nakoniec objednal aj pre Melodiu aj pre Neptun rovnaké a aj keď veľmi nerád tak čínske, značka Hobbywing QuicRun WP 1625 – brushed. Je to jednoduchý obojsmerný regulátor bez možnosti programovania vlastností ktoré som spomínal vyššie. Označenie WP znamená WaterProof teda vode odolný, ale osobne si myslím že tým je myslená drobná vlhkosť a zopár kvapiek v trupe lode. Disponuje ale režimom „vpred/brzda – vzad“ čo znamená, že ak chcete spätný chod musíte najskôr kniplom ovládača pohnúť do zadu a motor zabrzdi a následne prejdením znovu do neutrálu až druhým pohybom kniplom vzad sa začne model pohybovať vzad. Je to ochrana najmä pre modely áut aby sa nezničili ozubené prevody, ale pre model lode je to tiež dobrá funkcia. Mal by zvládnuť reguláciu prúdu 25A a BEC má uvádzaný 6V a 1A. Jumper ktorý je na obrázku vidieť je iba pre voľbu aký akku používate a to LiPo alebo MiMh. Disponuje ešte ochranou nízkeho napätia (cut-off) a model zníži výkon na 50%, ochranou proti prehriatiu (pri 100C vypne a ak sa vychladí na 80C znovu povolí spustiť motor) a vypnutí motora pri strate signálu (FailSafe).

regulátor HobbyWing QuicRun 1625 – brushed

Poďme ale k stavbe. Jednotlivé diely som najprv prekontroloval a potom poumýval veľké plastové výlisky vo vlažnej vode s trochou saponátu.

Ako prvý som vyrobil stojan. Preglejku som použil zo zásob ako aj drevené nosníky. Z vytlačeného plánu som vystrihol bočnice stojanu a tie prekreslil na pregleljku. Vyrezal na lupienkovej pilke, začistil, zlepil a následne prelakoval. Stojany som robil rovno dva, lebo ešte ma čaká ďalšia retro loď tiež od Modely a to Neptun. Oba tieto modely majú rovnaký trup.

Na to že plast Melodie má minimálne 22 rokov má stále dobré vlastnosti. Vôbec nepraskal. Dušan mi poradil aby som výlisky oddeľoval rysovacou ihlou a musím povedať že to bol najlepší spôsob. Pri rezaní nožom sa môže ľahko stať, že práve čepeľ sa ocitne vo finálnom diely, ktorý nechce nikto poškodiť. Vyrezať túto dosku mi trvalo asi 2 a pol hodiny aj s opracovaním hrán brúsnym papierom.

Ďalší deň som vyrezal na lupienkovej pilke predkreslené prepážky trupu z plastu hrubého asi 2mm. Aj so začistením hrán mi to trvalo niečo cez jednu hodinu.

Všetky diely som si vyrezal a nachystal. Teraz môže začať samotná stavba. Na dve hlavné prepážky som nalepil drevné výstuže o profile 5 x 3 mm podľa plánu. Na veľkej prepážke, kde budú dvere a panel ovládania som nalepil výstuhu podlahy. Na prednú prepážku som nalepil zvislo po krajoch výstuže rovnakého dreveného profilu a do týchto sa zasunú predky oboch bočníc. Medzi prepážkami je vidno motorové lôžko, ktoré je tiež vystužené dreveným profilom po stranách. Na tomto lôžku by mal ležať motor.

Na obrázku je vidieť ako predošlý majiteľ zle vyrezal trup. V hornej časti kde sa bude lepiť paluba mal byť asi 3mm lem smerom von do strán a na neho by sa mala lepiť paluba. Ten však odrezal a navyše treba vrch zarovnať a ak by som to urobil znížim výšku trupu. To teda robiť nebudem a mám plán ako to opraviť. Prvá možnosť je podľa nepoškodeného trupu ktorý mám k sesterskej lodi Neptun vyrezať z plastovej dosky hrúbky 2mm obvod v správnom tvare. Do toho vyrezať otvor tak aby zostal iba lem hrúbky 3mm a na tesno som do neho vedel založiť poškodený trup. Celý lem položím na rovnú pracovnú dosku a vlepím dnu trup. Lem takto spevní celý trup. Druhá možnosť je na obvod z vonkajšej strany trupu nalepiť plastovú alebo drevenú lištu o priereze 3 x 3 mm a spevniť takto celý trup po obvode.

dnes mi prišiel nový hriadeľ ktorý som objednal a tak stavba môže pokračovať

28.11.22 – dnes som sa pustil som sa do spevnenia hornej časti trupu a opravím tak to čo predchádzajúci modelár pokazil.

Rozhodol som sa pre verziu spevnit trup v hornej časti s ABS profilom prierezu 3 x 3 mm, ktorý nalepím na horný lem trupu.
Aby sa všetko podarilo tak som do profilov v prednej

…pokračovanie čoskoro

Sub Regata 2022

6-ta Európska Regata pre diaľkovo riadené modely ponoriek

fotky do albumu poskytol Petr Jašek, Miroslav Kostroun a Grzegorz Jermołaj

ĎAKUJEME


Slovensko, Bratislava – Rača

Po štyroch rokoch sme sa opäť „rodina“ modelárov ponoriek stretli na letnom kúpalisku na južnom svahu Malých Karpát v tesnej blízkosti viníc tam, kde začína kraj dobrého vína a jedla a myslím tým Malokarpatskú vínnu cestu. Cez víkend 3. a 4. Septembra nám na chvíľku patril bazén a jeho okolie. Pri rozmeroch 20 x 50 metrov s hĺbkou vody od 1,6 po 2,2 metra je ako stvorený pre tieto nie celkom bežne zastúpené RC modely.

Ako vidieť podľa vlajok stretli sme sa modelári zo siedmich štátov Európy. Žartovali sme, že nabudúce vyvesíme iba Európsku vlajku a bude menej práce s ich uchytením, ale zas keď už sú tie vlajky máme tak asi ostaneme pri pôvodnej verzii , ono to je takto krajšie 🙂 Tento ročník po prvý krát zaviala v Rači aj Nemecká vlajka.

– piatok v predvečer

Príprava zázemia nám trvala od štvrtkového poludnia a išla celkom hladko. Areál bol nachystaný včas a tak s radosťou sme v piatok podvečer zapálili gril, narazili sud zlatého moku (piva) a naplno sa venovali hosťom. Rozvoniavali grilované dobroty a pri debatách všetkého druhu sa diskutovalo dlho do noci a to napriek tomu, že hodne modelárov absolvovali cestu dlhú viac ako 500 km.


– sobota a nedeľa

Sobota so zahájením o 9-tej hodine je známa voľnými jazdami počas celého dňa, keď sa diskutuje a jazdí v kruhu rovnako zameraných modelárov. V nedeľu je program obdobný, ale pridávame k tomu sobotnému aj súťaž, ktorého spoluorganizátorom je Žilinský ponorkový klub.

na tento okamih sme sa veľmi tešili, po štyroch rokoch opäť spolu v Rači

areál letného kúpaliska Zbojnička

26 modelárov to bola finálna štartovná listina s vyše 50 exemplármi plavbyschopných modelov ponoriek. Neuvádzam presné číslo, lebo niektorý priniesli aj rozostavané projekty na ukážku.


Andrea Vecchiarelli z Talianska pripravuje svoju novú ponorku U2329 typ XXIII na vodu. Skelet modelu je stavebnica od Firmy Bronco. Andrea ju osadil vlastným tesným trupom so statickým systémom ponárania.

Keďže ponorka mala premiéru a bola finálne dokončená dostala ocenenie STAVITEĽ

Andrea priniesol aj druhú ponorku Seawolf kde skelet modelu je od firmy Trumpeter


Trieda Seawolf je trieda amerických rýchlych útočných ponoriek s jadrovým pohonom. Sú to posledné americké lode tejto kategórie vychádzajúce z požiadaviek studenej vojny. Ich hlavnou úlohou bolo ničenie sovietskych ponoriek. Trieda Seawolf bola ďalším vylepšením predchádzajúcej triedy Los Angeles, ktoré so sebou však nieslo značný nárast ceny. Koniec studenej vojny a zmena doktríny amerického námorníctva smerom k vedeniu pobrežných operácií, znamenali výrazne obmedzenie tohto programu v prospech lacnejších ponoriek triedy Virginia. Namiesto pôvodne plánovaných 29 preto boli v rokoch 1989 – 2005 postavené iba tri ponorky tejto triedy. Posledná ponorka USS Jimmy Carter bola dokončená v predĺženej a vylepšenej verzii. Všetky tri jednotky sú dodnes v službe.


Typ XXIII bola trieda pobrežných diesel-elektrických ponoriek nemeckej Kriegsmarine z konca druhej svetovej vojny. Spoločne so známejšími oceánskymi ponorkami typu XXI mali pomôcť zvrátiť druhú bitku o Atlantik. Podobne ako typ XXI sa vyznačovali zväčšenou kapacitou akumulátorov a zlepšenými výkonmi pri plavbe pod hladinou. Objednaná bola veľkosériová výroba ponoriek typu XXIII. Do konca vojny sa podarilo dokončiť šesťdesiat z plánovaných 378 ponoriek. Na bojovú misiu ich do konca vojny vyplávalo iba šesť. Niekoľko ponoriek po vojne v rámci reparácií získali víťazné štáty.


Petr Jašek a jeho ponorka DSRV (Deep Submedsrgence Rescue Vehicle) je projekt vyrobený 3D tlačou, ktorý bol vyvinutý najmä pre súťaženie

ponorky Petra a Mirka v suchom doku, spolu ich priviezli sedem, Mirek Kostroun tiež svoju DSRV v tmavšom prevedení a v popredí modrý dynamický Seawolf, vľavo zas novinka Typ XXIII

Mirek okrem iného sa tento ročník podujal aj na úlohu fotografa a chcem sa mu touto cestou poďakovať za krásne fotky z ktorých čerpám pre túto galériu


Detlef Franke z Nemecka priniesol tri ponorky, tu je Albacore

USS Albacore (AGSS-569) bola americká experimentálna ponorka z doby studenej vojny. Charakteristická bola kvapkovitým tvarom svojho trupu, ktorý jej umožňoval plavbu pod hladinou vysokou rýchlosťou a lepšiu manévrovateľnosť. Podobný hydrodynamicky vhodnejšie tvarovaný trup bol použitý aj pri ďalších amerických ponorkách. Ponorka bola v roku 1972 vyradená zo služby a teraz slúži ako múzeum. Poznatky získané z prevádzky Albacore boli prvýkrát využité pri konvenčných stíhacích ponorkách triedy Barbel.


Seehund so statickým systémom ponárania na závodnej trati a po jazde

Seehund – miniponorka nemeckej Kriegsmarine predstavuje nejúspešnejšie nemecké miniponorky II. sv. vojny. Do bojových operacií byli nasadené od januára 1945. Vyvinuté boli pre pobrežné operácie v plytkých vodách a nie veľké vzdialenosti od základní. Po vojne potom štyri miniponorky prevádzkovali Francúzi. Nemecké námorníctvo do konca vojny do služby zaradilo nejmenej 137 miniponorek. Posádka podobne ako u Hechtu (popísaná nižšie) bola dvojčlenná.


U-Kreuzer (tiež Unterseekreuzer alebo U-Boot-Kreuzer) boli veľké ponorky s výtlakom viac ako 2000 ton nad vodou v prvej a druhej svetovej vojne.

v pozadí Seehund a v popredí U-Kreuzer UD1

Christian Albrecht z Nemecka predviedol model NR-1

NR-1 bola výskumná jadrová ponorka prevádzkovaná v rokoch 1969–2009 námorníctvom Spojených štátov amerických. Fakticky slúžila primárne k špionážnym misiám. Taktiež k oceánografickému výskumu, vyhľadávaniu a vyzdvihnutiu objektov z morského dna a k údržbe podmorských zariadení.


druhý Christianov model bol Spiggen II. Švédskeho námorníctva


Marcel Böhlke z Nemecka sa priniesol ponorku Kitrinosse-Nero (Seawolf) od firmy Robbe ktorú prerobil na statický ponorný systém


Oto Gerža priniesol novinky. Sú to ponorky z I. svetovej vojny a to UB1, UB16. Ponorky z II. svetovej vojny Hecht, dva Seehundy v rozdielnych mierkach a aj U-XXI a U-XXIII

Trieda UB I bola trieda pobrežných ponoriek nemeckého cisárskeho námorníctva z obdobia prvej svetovej vojny. Vyznačovali sa malými rozmermi a jednoduchou konštrukciou, umožňujúcou ich rýchlu stavbu. Celkovo bolo postavených 20 jednotiek tejto triedy. Z toho bolo 17 jednotiek postavených pre Nemecko a tri ďalšie pre Rakúsko-Uhorsko. Rakúsko-uhorské námorníctvo navyše získalo dve ponorky pôvodne určené pre nemecké námorníctvo. Posledným zahraničným užívateľom triedy bolo Bulharsko s jedným člnom. Ponorky prešli úspešnou prvovojnovou službou. Po jej skončení boli preživšie ponorky odovzdané víťazom a zošrotované. Na základe ponoriek UB I boli vyvinuté ešte malé minonosné ponorky triedy UC I.

Treida UB16 Roku 1918 upravená na minonosnú ponorku. Dňa 10. mája 1918 v Severnom mori potopená britskou ponorkou HMS E34


Miniponorka Hecht bola koncipovaná tak, aby pod nepriateľské plavidlá kládla míny, ale neskôr ju upravili na nosič jedného torpéda, schopného útokov na plávajúce plavidlá. Stavbu týchto ponoriek Adolf Hitler schválil v januári 1944. Dňa 9. marca 1944 lodenica Germaniawerft získala zákazku na stavbu prototypu, 28. marca rozšírenú o 52 sériových miniponoriek. Dodané boli od mája do augusta 1944. Napriek tomu, že bola plánovaná stavba až 189 kusov, kvôli zlým výkonom tohto typu na prvú objednávku nenadviazali ďalšie. posádka bola dvojčlenná.


Jakub Kercz c Poľskej Varšavy priniesol ponoriek niekoľko. Akula, Typ VIIB a veľmi obľúbené malé konverzie od Trempetera 1/144. Pochválil sa aj čerstvo dokončenou – type 212 v mierke 1/48.


Typ VIIB

Jakub s manželkou to k nám mali najďalej až 600km a boli ocenený pohárom LONG WAY PARTICIPANT


László Benkó z Maďarska je známy tým že svoje modely si stavia od základu sám. Ponorka Typ XXI má laminátový trup a je komplet postavená jeho rukami. V popredí pred XXI je vidno model americkej ponorky triedy Los Angeles.

Typ XXI je trieda oceánskych diesel-elektrických ponoriek vyvinutých pre nemeckú Kriegsmarine na sklonku druhej svetovej vojny. Ponorky typu XXI, ktoré mali pomôcť zvrátiť druhú bitku o Atlantik, predstavujú vďaka svojim vynikajúcim nautickým vlastnostiam, vysoké rýchlosti pod hladinou a vysokej kapacite akumulátorov. Patrila k najlepšej triede ponoriek v II. sv. voje . Po vojne sa tieto ponorky stali, pre svoju vyspelú technickú koncepciu, vítanou korisťou Spojencov a ovplyvnili vývoj ponoriek hlboko do 50. rokov.

Okrem týchto dvoch ponoriek priviezol aj model ponorky Baracuda, ktorú všetci veľmi dobre poznáme a s ktorou sa zúčastnil aj Európskeho pohára.


Jacek Bieda priniesol tri ponorky, dva modely ktoré poznáme s predošlých ročníkov boli Hajen a U 14.

Hajen (Žralok) bola prvou ponorkou Kráľovského švédskeho námorníctva. Je to malá ponorka holandského typu, ktorú skonštruoval švédsky námorný inžinier Carl Richson, ktorý predtým študoval návrhy ponoriek J. P. Hollanda v USA. V roku 1909 boli spustené dve ďalšie ponorky a Hajen je potom známa ako ponorka č. 1.


Novinkou bola práve U 155 ocenená hneď dvomi cenami. Okrem ceny STAVITEĽ od usporiadateľov získal aj cenu publika a obdržala titul „najkrajší model podujatia“. Na dva roky PUTOVNÝ POHÁR zavítal do Poľska.


U 155 (1918) ex Deutschland bola pôvodne obchodná ponorka a jej úlohou bolo prelomiť britskú námornú blokádu v Severnom mori. Od februára 1917 bola ponorka prestavovaná na podmorský křižník SMU155.


Model je postavený na základe modelárskych plánov z časopisu „Modelarstwo Okrętowe“ č. 60 (5/215) vypracovaných Czesławom Grzeszkiewiczom. Na stavbu Jacek použil aj existujúce fotomateriály z internetu.
Model je vyrobený v mierke 1:60 s rozmermi

  • dĺžka – 1083 mm
  • šírka – 148 mm
  • výtlak – 6,1 kg.

Model je rozdelený na 4 hermeticky uzavreté priehradky:

  • I. obsahuje – prijímač, servo ovládania ponorného systému, servo – na ovládanie hĺbkového kormidla na prove
  • II. záplavová komora
  • III. komora na stlačený vzduch
  • VI. strojovňa – dva kusy pomalobežných komutátorových motorov 8000 otáčok pri 12V. Batérie 10×1,2V NiMH a obojsmerný regulátor otáčok, servo smerovky, servo hĺbkových kormidiel na korme

Najprv Jacek vyrobil model ktorý následne otlačil do sádry a vznikla sádrová forma delená na dve časti v čiare ponoru. Následne do formy vyrobil laminátový trup z epoxidovej živice a plátna.


Model je delený na vodoryske. Časť paluby a nadstavby sú fotoleptané dosky. Nástavba – kov a plast, delá – plexisklo a drôty.


Rakúsky modelári z IGU Austria prišli pod vedním ich prezidenta klubu Hansa Hofmanna v zložení Erich Frotzler, Rudolf Grahamer, Peter Horvath, Christian Mikulics a Alfred Pfeiffer. Spolu priniesli 11 ponoriek, dve lode, plávajúceho delfína a aj dva tanky. Tanky sú Alfreda Pfeiffera a je to jeho veľká vášeň okrem ponoriek.

Rudolf Grahamer s jeho ponorkou VII C v mierke 1:32


Batyskaf Trieste bola špeciálnou ponorkou určenou pre ponor do veľkých hĺbok. Bola postavená v roku 1953 podľa návrhu švajčiarskeho vynálezcu batyskafu Augusta Piccarda. Po mnohých desiatkach ponorov s ním 23. januára 1960 Jacques Piccard (syn Augusta Piccarda) a dôstojník US Navy Don Walsh dosiahli rekordnú hĺbku 10 911 m pri potopení sa na dno Marianskej priekopy.


vľavo tanky Alfreda Pfeiffera, vpravo Hans Hofamnn a vyzerá to že pri svojej Typ VII C v mierke 1:40 no v skutočnosti chystá v popredí BatSub



najmladší diváci obdivovali jazdiaci tank vydávajúci zvuky či delfína ktorý plával ako ozajstný ale aj BatSub


Christian Mikulics a jeho SM U-12 z čias Rakúsko – Uhorska bola postavená ako SS-3 v lodenici Roberta Whiteheada vo Fiume. Whitehead nechal loď vyvinúť bez toho, aby pre ňu mal konkrétnu objednávku. Konštrukcia vychádzala z návrhov Johna Philipa Hollanda, podľa ktorých boli postavené sesterské lode SM U-5 a U-6. Po položení kýlu v marci 1911 sa Whitehead pokúsil predať ponorku K.u.k. Námorníctvu (K. u. k Kriegsmarine, die Marine der österreichisch-ungarischen Monarchie). Nákup však bol zamietnutý ministerstvom vojny vo Viedni, pretože U-5 a U-6 už boli uvedené do prevádzky a ešte neboli funkčné. Whitehead sa tri roky snažil nájsť kupca pre ponorku. Vrchné velenia námorníctva Peru, Portugalska, Brazílie, Bulharska a Holandska neprejavili záujem, takže Whitehead nakoniec K.u. k. Kriegsmarine až na druhý pokus dokázal presvedčiť o kúpe. Po vypuknutí prvej svetovej vojny bola loď stále nezaplatená a vstúpila do služby v auguste 1914 ako U-12. Ako veliteľ bol pridelený iba 28-ročný poručík Egon Lerch, ktorý viedol U-12 k jej potopeniu.


Peter Horvath pri prejazde závodnej trate Európskeho pohára . Na stupeň víťazov 3. majstrovstiev Európy ponoriek  sa tento rok postavil práve on s dynamickou ponorkou Seawolf (stavebnica firmy Robbe) a musím podotknúť že tento titul mu právom patrí. Preplávať prvú trojicu bójí s ponoreným modelom čo v praxi znamená stabilnou rýchlosťou, neminúť ani jednu bójku a potom s vynoreným modelom zacúvať nie je jednoduché a svedčí to o zručnosti kapitána ako vie ovládať svoju ponorku. Rozdiel času medzi prvým a druhým kolom činil iba necelých 5 sekúnd a celé najkratšie kolo trvalo 1 minútu a 56 sekúnd.


Kristiánko dostal od nášho partnerského klubu darček, aby pomaly trénoval. Boli sme sa poďakovať a takáto pekná fotka z toho momentu vznikla.

Herzlichen Dank IGU Austria


Pavel Kostka sa našej Sub-Regatty zúčastnil po prvý krát a priniesol model nemeckej ponorky z II. sv. vojny U-82 .Je to stavebnica od firmy Engel .

U 82 – konštrukčnú zmluvu na túto ponorku získala lodenica Vegesack 25. januára 1939 a patrila do triedy VII C ktorý som spomínal vyššie. Kýl bol položený 15. mája 1940 a spustenie na vodu 15. marca 1941. O deň skôr bola zaradená do služby pod vedením poručíka Siegfrieda Rollmanna. Ponorka mala na veži erb svojho krstného mesta Coburg. V erbe hornofranského mesta bol v tom čase zobrazený padlý meč s hákovým krížom v hlavici na zlato-čiernom pozadí. Loď patrila do 31. augusta 1941 3. U-Flottille v Kieli ako cvičná ponorka a potom už ako bojová odovzdaná tej istej flotile so sídlom v La Pallice/La Rochelle vtedy na okupovanom území Francúzska na brehu Atlantického oceánu.


Ponorkový klub Žilina pod vedením predsedu Vladimíra Randu reprezentovali aj Mário Galbavý a Peter Kováč. Priniesli ponorky typu VII C a IX D z obdobia II. sv. vojny patriace nemeckej Kriegsmarine novú I- 400 a Typ 212.

Typ IX bola trieda oceánskych ponoriek ďalekého dosahu vyrábaných pre nemeckú Kriegsmarine v rokoch 1936–1944. Celkovo bolo postavených 243 ponoriek tejto triedy, z ktorých väčšina bola zničená počas druhej svetovej vojny. Ponorky typu IX A mali väčší dosah a tiež disponovali silnejšou výzbrojou ako predchádzajúce stredné ponorky typu VII. V ďalšom období boli vyvíjané a konštruované zdokonalené typy IX B, IX C, IX C/40, IX D. Z ponoriek radu IX A sa konca vojny dočkali len dve, obe boli zošrotované v roku 1945. Z ponoriek radu IX B boli všetky potopené. V Loriente bola vyzdvihnutá U 123 a zaradená do služieb francúzskeho námorníctva. Z ponoriek radu IX C boli na konci vojny dve v rukách západných spojencov, jedna dodaná Japonsku a 51 ponoriek bolo potopených.

jedna z ponoriek tohoto typu IX U-505 je možné vidiet v Museum of Science and Industry v Chicagu.


Mário Galbavý vyťahuje z vody type 212, asistuje mu Michal Černý ktorý dnes už ako bývalý redaktor RC Revue písal reportáže aj o našej SubRegatte,


predseda klubu Vladimír Randa priniesol „obrí model“ Japonskej ponorky I-400. Táto ponorka počas II. sv. vojny patrila k tým väčším.

Trieda I-400 alebo Sen-Toku bola trieda pomocných „ponorkových krížnikov“ japonského cisárskeho námorníctva z druhej svetovej vojny. Ponorky tejto triedy boli najväčšie konvenčne poháňané ponorky, aké boli kedy postavené. Okrem triedy AM bola trieda Sen Toku jediná schopná nasadiť do boja viacero strmhlavých bombardérov.

Trup modelu je zložený z dvoch častí , predná a zadná časť sú delené v strede. Ponorka je v mierke 1:40 s dĺžkou 310 cm a šírkou 36 cm, hmotnosť prázdnej ponorky sa zatiaľ zastavila na 50 kg. Bola vystavená pred suchým dokom a dostala tak počas podujatia čestné miesto a symbolizovala z diaľky o aké stretnutie ide. Táto ponorka získala aj titul STAVITEĽ aj napriek tomu že na vodu spustená nebola, ale verím že na budúci rok v Neulengbachu sa tak stane.


– Európsky pohár / Challenge Cup

Na počasie si v celku za oba dni sťažovať nemôžeme a tento rok nám hodne prialo až na nedeľný doobedný dážď, ktorý však v poludňajších hodinách doznel a mohol sa začať súťažiť

Európsky pohár / Challenge Cup

otužilci Mário Galbavý zo Žilinského klubu a Mihal z nášho postavili v nedeľu ráno trať. ĎAKUJEME chalani


– poďakovanie

nedeľa popoludní patrí k poďakovaniu všetkým zúčastneným, oceneniu staviteľov, inovátorov, najvzdialenejšieho účastníka a vyhláseniu súťaže Challange Cup ako aj odovzdanie najprestížnejšej ceny Putovného pohára na ďalšie dva roky za najkrajší model podujatia

Cenu INOVÁTOR dostali Jan a Oto Geržovi za ich neustále nasadenie pri konštrukcií modelov pomocou 3D tlače, leptov a noviniek ktorých je mnoho. Je to nádherná ukážka tímovej práce otca so synom.

Na stupeň víťazov 3. majstrovstiev Európy ponoriek  sa tento rok postavil Peter Horvath z Rakúska, Druhým bol Detlef Franke z Nemecka a bronzový bol Jan Gerža z Českej Republiky

Putovný pohár smeruje na najblyžšie dva roky do Poľska a získal ho Jacek Bieda s modelom ponorky U 155

Veľké ĎAKUJEME patrí do Ústí na Labem Petrovi Jaškovi za výrobu trofejí pre všetkých ocenených.

Zázemie je veľmi dôležité a dobrá gastronómia je základom spokojnosti. Ferino ako aj po minulé roky tak aj teraz sa podujal a predviedol svoje kulinárske umenie na výbornú. Pravou rukou mu bol Mihal a v našej poľnej kuchyni im to pri guláši a iných dobrotách išlo na výbornú.

Ferino a Mihal patrí vám veľké ĎAKUJEME


Feri Valček prepožičal svoju USS North Carolinu tým najmenším, ďeťom a tak aj oni na chvíľku si mohli vyskúšať byť kapitánmi


krátke video z vodnej a z pod vodnej hladiny, Ďakujeme Jakub


– záver

Budeme sa tešiť na budúci ročník u nás v Rači o dva roky a môžeme prezradiť aj termín, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou bude 31.8 a 1.9.2024.

Väčšina z nás sa však uvidíme aj skôr a pevne veríme že to bude už budúci rok na strenutí v Rakúskom Neulengbachu priblyžne v polovici Septembra. Podujatie, ktoré bude rovnako zamerané ako to naše a organizátor bude náš partnerský klub IGU Austria.

DOVIDENIA, ďakujeme za pozornosť


….no dobre, pridám ešte zopár fotiek 😀

vidíme sa v Bratislave – Rači opäť v roku 2024

Európsky pohár / Challenge Cup

pre PONORKY / for SUBMARINES
predslov

Strojcom a autorom myšlienky vytvoriť Európsky pohár je Ponorkový klub Žilina a jeho predseda Vladimír Randa

Samotní modelári si na stretnutí v roku 2014 sami osobne navrhli a odsúhlasili pravidlá súťaže tak, aby bola spravodlivá pre všetkých.

ARCHÍVNE ZÁBERY z NULTÉHO ROČNÍKA v roku 2014

výsledková listina / list of results

3. majstrovstvá Európy ponoriek 2022 / 3th Challenge Cup 2022

Captainballast typtime 1time 2difference
1stPeterHorvathATDYNAMICSeawolf2:01.031:56.124.910
2stDetlef FrankeDESTATICSeehund3:23.653:30.496.840
3stJan GeržaCZSTATICSeehund2:50.392:41.708.690
popis trate 1)

Trať sa stavia na vodnej ploche s rozmermi 20 x 25 m, hĺbka je daná bazénom (ideálne od 1 do 2,5 m). Na trati sa nachádza 5 dvojíc bójí. Každá dvojica je od seba vzdialená cca 1,5m (koridor pre prejazd ponoriek). Štartovná a cieľová línia sú rovnaké. Ponorka prechádzajúca štartovnú čiaru musí byť ponorená. Časomiera sa spúšťa v okamihu ak ponorka provou (čelom) prejde štartovnú líniu. Ponorená pokračuje cez druhú a tretiu dvojicu bójí až k štvrtej. Za štvrtou dvojicou bójí je priestor na vynorenie sa a ponorka pláva na hladine vynorená. Prepláva piatou dvojicou bójí a následne spätným chodom „zacúva“ tak aby bola schopná prejsť opäť jazdou vpred štartovnú / cieľovú líniu. Časomiera sa zastavuje v okamihu keď kormou prejde cieľovú líniu.

plán trate 1)
červená – ponorená ponorka jazda vpred, žltá – vynáranie jazda vpred, zelená – vynorená jazda vpred, fialová – reverzný chod (cúvanie)
prejazd trate 1)
Autor videa: Oto Geržawww.rcsubs.cz , Strih a titulky – Roman Pastorík
pravidlá súťaže Európskeho pohára pre modely RC ponoriek 1)

Súťaž je určená pre všetky typy RC modelov ponoriek. Jedná sa o jazdu pravideľnosti. Jazdia sa dve alebo tri kolá (záleží na dohode súťažiacich pred štartom) a ten kto má najmenší rozdiel času prvej a druhej jazdy stáva sa víťazom

  • povolené sú dynamické aj statické ponorky
  • modely s ľubovoľnou dĺžkou tak, aby boli schopné preplávať trať
  • kapitán sa môže pohybovať pri kraji bazéna po celej dĺžke strany trate kde je štart a cieľ závodnej trate
  • kapitánovi nikto nesmie pomáhať ako gestikuláciou či slovom
  • kapitán nesmie používať stopky či iný typ odpočítavania času ani na RC aparatúre, v opačnom prípade je diskvalifikovaný
  • ponoreným modelom sa rozumie celý model vrátane periskopov a aj extra anténou ak ju model má
  • trestné sekundy – ak sa súťažná ponorka dotkne bóje pripočítava sa k rozdielu časov 5 sekúnd za každý dotyk
  • diskvalifikácia – prekročený čas na trati alebo nedovolené vynorenie (napríklad aj strata signálu), dotknutie sa dna bazéna alebo kraju bazéna, obídenie bóje
  • zakázaná je aj súťaž dvoch súťažiacich s jedným a tým istým modelom
Navrhované zmeny v pravidlách do budúcnosti podľa skúseností z tohoto a predošlých ročníkov od samotných súťažiacich
  • maximálny čas strávený na trati pre prejdenie jedného kola zo štartu do cieľa je 5 min.
  • dynamická ponorka má jeden pokus navyše ak sa kapitán nedokáže ponoriť a prejsť štart s ponoreným modelom
  • Za prvé obídenie bóje sa pripočítava 10 trestných sekúnd pričom obídenie môže nastať jeden krát za obidve kolá
  • diskvalifikácia – za druhé obídenie bóje
  • dotknutie sa dna bazéna alebo kraju bazéna nemá pre súťažiaceho žiaden negatívny efekt
  • vysielače ostatných účastníkov sú počas pretekov kvôli interferenčnému rušeniu vypnuté

1) publikovaný text obsahuje zhrnutie podmienok za ktorých sa jazdil POSLEDNÝ Európsky pohár / Challange Cup u nás v Bratislave – Rači

Katja – Robbe 1/15

Stavecnica RC motorovej jachty od firmy Robbe (dnes už Romarin by KRICK)

Dĺžka [mm]520
Šírka [mm]180
Výtlak [g] *1100
MotorSPEED 480 BB Race
*Výtlak je množstvo vody vytlačené plávajúcou loďou. Podľa Archimedovho zákona teleso ponorené do kvapaliny dostane toľko vztlaku, koľko váži voda, ktorú vytlačí. Voda vytlačená plávajúcou loďou váži toľko ako samotná loď, čo platí rovnako pre slanú aj sladkú vodu. Pretože slaná voda je ťažšia ako sladká voda, loď sa v slanej vode vytlačí menej ako v sladkej – vznáša sa vyššie. Oceány a moria obsahujú iba 35 promile (teda 3,5%) soli, no Mŕtve more jej obsahuje takmer 10 x toľko, ale my v Mŕtvom mori plávať s našimi loďami nebudeme.

Niekedy dávno som kúpil stavebnicu RC motorovej jachty a dlho ležala v skrini až raz som mal na návšteve kamaráta Peťa s rodinkou a jeho synovi Miškovi sa páčili moje iné lode a tak som sa ho opýtal či by aj on jednu chcel. Oči mu zažiarili nadšením a tak bolo rozhodnuté.

Začalo sa pozvoľne a na úvod padla otázka že aký motor do nej osadiť. Kedže v mojom Astroboat V-6000 od Graupnera mám dva motory SPEED 480 BB Race tak si s Peťom hovoríme dajme tam rovnaký. Priznám sa, sú isté obavy ako to bude jazdiť, aby to nelietalo príliš, ale pri najhoršom sa bude jazdiť na pol plynu.

Vnútro bolo pôvodne navrhnuté inak no ja mám rád ak sa na model dá pozerať aj keď je na súši

plastovú nadstavbu som prilepil sekundovým lepidlom a zafixoval papierovou páskou

rozhodol som sa spraviť aj pozičné svetlá, veď jazdiť budeme aj večer, ako spínač svetiel som použil najmenší DSYS sveteľný modul DL8BW pripojený na kanál plynu

trebalo zamaskovať všetko čo malo ostať priehľadné a takto bola Katja pripravená na lakovanie polomatnými farbami

ako prvú som aplikoval červenú farbu a potom začal maskovať všetko čo som chcel aby ostalo červené

nasledovala biela farba

veľmi som bol zvedavý na vśledok

ešte to chce trochu detailov a figúrky

Voltmeter napojený na Akku meria aktuálny stav, je to skôr informatívne ale je podľa neho vidieť stav Akku

palubovku som prelepil bielou etiketou a pri zhasnutych LED nevidno že tam niečo je

sedadlá su pravá koža a je to práca Miškovej maminy, drevené rošty sú na magnety a sú vyberateľné

transportný a úložný box je praktická vec

…teraz už iba počkať na pekné počasie a spustiť na vodu

Lili plachetnica 1/24

Stavecnica RC plachenice od firmy AeroNaut

Na Vianoce som od mojej manželky dostal stavebnicu tejto plachetnice a toto bolo prvé zoznámenie sa s obsahom.
Dĺžka [mm]566
Šírka [mm]138
Výtlak [g] *850
Plocha plachiet spolu [dm²]9,8
*Výtlak je množstvo vody vytlačené plávajúcou loďou. Podľa Archimedovho zákona teleso ponorené do kvapaliny dostane toľko vztlaku, koľko váži voda, ktorú vytlačí. Voda vytlačená plávajúcou loďou váži toľko ako samotná loď, čo platí rovnako pre slanú aj sladkú vodu. Pretože slaná voda je ťažšia ako sladká voda, loď sa v slanej vode vytlačí menej ako v sladkej – vznáša sa vyššie. Oceány a moria obsahujú iba 35 promile (teda 3,5%) soli, no Mŕtve more jej obsahuje takmer 10 x toľko, ale my v Mŕtvom mori plávať s našimi loďami nebudeme.

Prvý dojem

Presne laserom vyrezané diely na drevených preglejkách a mahagónovom dreve. Drobné diely v sáčkoch. Plastový výlisok trupu obalený ochrannou fóliou. Závažie vytvarované do presného tvaru, ktoré bude stačiť vlepiť do kýlu trupu. Musím povedať že na prvý pohľad kvalitná stavebnica. Farebný návod na kriedovom papieri. Uvidíme ako to pôjde pri jej stavbe.

Pretože táto plachetnica bude aj skrášľovať interiér nášho príbytku, tak som sa rozhodol spraviť malú úpravu v zmysle dorobenia maketových okrúhlych okien, pozičnýh svetiel a drobností ktoré prispejú k maketovému vzhľadu.

  • Budem potrebovať ešte kúpiť servá, v návode je uvedený rozmer:

1 Servo ca. 20×9×17 mm > vybral som Futaba S3107 1,2kg 0,12s/60°, rozmer: 22x11x20 mm (kormidlo)

1 Servo ca. 40×20×40 mm * servo potrebuje 2 upevňovacie skrutky na stranu > skúsim šuflíkovú zásobu (natáčanie plachty)

začal som podľa návodu a išlo to krásne, olamovacím nožom som prerezal spojnice dielov vyrezaných laserom, Klik-Klik a diely boli von. Ak ich chcete mať čisté odporúčam hrany očistiť jemným brúsnym papierom. Po reze laserom sú tmavé (obhorené).
Ako prvý som zlepil stojan, potom som pokračoval palubou. Diely sedeli na desatinu krásne do seba, takže za mňa palec hore.

nasledovalo zalepenie záťaže do kýlu 5-minutovým epoxidom, na spodnej strane kde bude pánt kormidla bolo potrebné ho dobre zaliať aby po naskrutkovaní nevtekala dnu voda

výroba maketovej páky kormidla
Lili sa rysuje
práve som dostal balík a servo kormidla Futaba S3107 , to väčšie vedľa je šuplíková zásoba TowerPro MG995 13 kg a skúsim ho použiť na plachty

…pokračovanie čoskoro

Typ XXIII 1/72

Dynamická ponorka bez ponorného systému

Typ XXIII bola trieda pobrežných diesel-elektrických ponoriek nemeckej Kriegsmarine z konca druhej svetovej vojny. Spoločne so známejšími oceánskymi ponorkami typu XXI mali pomôcť zvrátiť druhú bitku o Atlantik. Podobne ako typ XXI sa vyznačovali zväčšenou kapacitou akumulátorov a zlepšenými výkonmi pri plavbe pod hladinou. Objednaná bola veľkosériová výroba ponoriek typu XXIII. Do konca vojny sa podarilo dokončiť šesťdesiat z plánovaných 378 ponoriek. Na bojovú misiu ich do konca vojny vyplávalo iba šesť. Niekoľko ponoriek po vojne v rámci reparácií získali víťazné štáty.

Dĺžka [mm]481,6
Šírka [mm]41,9
Výtlak vynorená [g]
Výtlak ponorená [g]
Ponor [mm]50,8

pokračovanie čoskoro…

Akula 1/96

Statická ponorka s kompresorovým ponorným systémom

Dĺžka [mm]1149
Šírka [mm]141,6
Výtlak vynorená [g]
Výtlak ponorená [g]
Ponor [mm]100

Na AUKRE som naďabil na túto nedostavanú Akulu

a zrazu bola na Pošte

Nakúpil som mteriál, servá, bižutériu a začal kresliť a tlčiť prepážky tesného trupu, na foto vidno už nové prepážky medzi laminátovým trupom a trupom tesným, zalepené sú 5 min. epoxidom

Predné hĺbkové kormidlá sa budú zasúvať do trupu ako na skutočnej Akule a budú samozrejme natáčacie

po konzultácii s Mirkom sme dospeli k záveru že určite bude dobré do prednej časti pod hĺbkové kormidlá osadiť priečny pohon, ako ho utesniť bude ešte výzva

GRAUPNER mc-14

pokračovanie čoskoro…